Dopis z nebe...

Dopis z nebe...

Příspěvekod barunkabarborka » 14 pro 2007, 22:09

Keď si úplne na dne, Boh vždy s niečím príde…
Tento príbeh je nádherný…

Mladá žena vyskočila z kresla ihneď ako uvidela chirurga vychádzať z operačnej sály. Pýtala sa: „Ako sa má môj synček? Bude v poriadku? Kedy ho môžem vidieť?“
Chirurg odvetil: „Je mi to ľúto, robili sme, čo bolo v našich silách, ale váš syn to neprežil.“
Anna sa v náreku pýtala: „Prečo malé deti dostanú rakovinu?! Vari o ne už Boh nedbá? Kde si bol Bože, keď ťa môj syn potreboval?!“

Chirurg sa spýtal: „ Chcete byť na chvíľu osamote s vašim synčekom predtým, než ho odvezú na univerzitu?“
Anna požiadala sestričku, aby zostala s ňou, pokiaľ sa nerozlúči so svojim synom. Milujúco prebehla svojimi prstami cez červené kučeravé vlasy.
„Chceli by ste si nechať na pamiatku pramienok vlasov?“ pýtala sa sestra.
Anna naznačila áno. Sestra odstrihla chlapcovi pramienok vlasov, vložila do plastového vrecka a podala ho Anne.

„Bol to Tomášov nápad darovať svoje telo pre univerzitnú nemocnicu na štúdium. Hovoril, že by to mohlo pomôcť niekomu inému. Najprv som povedala nie, ale Tomáš povedal, mami, ja už to telo nebudem potrebovať keď zomriem. Možno to pomôže inému malému chlapcovi, aby mohol stráviť s mamou viac dní ako ja… môj Tomáš mal zlaté srdce. Vždy myslel na iných. Vždy chcel pomôcť iným, ak mohol…“

Anna prešla nemocnicou posledný raz, potom čo tam strávila skoro šesť mesiacov. Tašku s Tomášovými vecami položila na sedadlo v aute vedľa seba. Jazda domov bola veľmi ťažká, ešte ťažšie bolo vkročiť do prázdneho domu. Tomášove veci a igelitové vrecko s vlasmi doniesla do synovej izby.
Začala ukladať modely autíčok a ostatné osobné veci v jeho izbe presne na miesto, kde si ich vždy odkladal on. Ľahla si naprieč jeho posteľou, pritlačila k sebe jeho podušku, a vyplakala sa…….a od únavy zaspala.
Bolo okolo pol noci, keď sa Anna zobudila. Vedľa nej na posteli lažal zložený list. V liste stálo:

„Drahá mamička,
viem, že ti budem chýbať, ale neboj sa, že na teba niekedy zabudnem, alebo prestanem ťa mať rád, len preto, že nie som vedľa teba, aby som ti povedal „Mám ťa rád…“ Stále ťa budem milovať, mami dokonca každý deň viac a viac.
Jedného dňa sa opäť uvidíme. Dovtedy, ak by si chcela, mohla by si si adoptovať malého chlapca, aby si nebola tak sama, mne by to nevadilo. Mohol by mať moju izbu a všetky moje staré veci, aby sa s nimi mohol hrať. Ale ak by si sa rozhodla pre dievčatko, asi by sa jej nepáčili tie isté veci ako chlapcom. Musíš jej kúpiť bábiky a dievčenské veci, veď vieš.
Nesmúť nado mnou. Toto je tu skutočne nádherné miesto. Dedko a babka sa so mnou zvítali hneď ako som sem prišiel a ukázali mi to tu naokolo, ale bude mi trvať veľa času, než to všetko spoznám.
Anjeli sú takí správni. Veľmi rád na nich pozerám, keď lietajú. A vieš čo? Ježiš nevyzerá ako na žiadnom obrázku. Áno, keď som ho uvidel, hneď som vedel, že je to on. Sám Ježiš ma vzal vidieť Boha otca. A hádaj čo mami! Sedel som Bohu na kolenách a rozprával som sa s ním, ako keby som bol niekto veľmi dôležitý. To bolo vtedy, keď som mu povedal, že ti chcem napísať list, aby som ti povedal zbohom a všetko ostatné. Ale ja som hneď vedel, že to nie je dovolené. No, ale vieš čo mami? Boh mi podal jeho vlastné pero a papier, aby som ti napísal tento list. Ten anjel, čo ti má doniesť tento list sa tuším volá Gabriel.

Boh mi povedal, aby som ti dal odpoveď na jednu otázku, ktorú si sa ho pýtala. „Kde bol, keď som ho ja potreboval?“

Boh mi hovoril, že bol na tom istom mieste so mnou, tak ako bol so svojim synom Ježišom, keď bol na kríži. Bol presne tam, a tak je vždy so všetkými jeho deťmi.
Mami, nik iný nemôže vidieť, čo som ti napísal, len ty. Pre všetkých ostatných je to len kus bieleho papiera. Nie je to super?
Musím už vrátiť Bohu jeho pero späť. Musí písať ďalšie mená do Knihy života.
Dnes musím zasadnúť na večeru za stôl s Ježišom. Som si isty, že jedlo bude vynikajúce.
Oh, skoro som ti zabudol povedať, že už ma nič nebolí. Všetka tá rakovina zmizla. To ma teší, lebo som už nemohol viac vydržať tú bolesť a Boh už tiež nemohol vidieť, že ma to tak veľmi bolí. To bolo vtedy, keď ku mne poslal Anjela milosrdenstva. Anjel mi povedal, že som špeciálna zásielka. To je čo?

Podpísané
S láskou od Boha Otca, Ježiša a odo mňa.
Uživatelský avatar
barunkabarborka

Učeň
 
Příspěvky: 207
Registrován: 11 lis 2007, 15:08

Na ruce: 0.00

 Poděkoval za: 0 příspěvky
 Obdržel poděkování za: 0 příspěvky

Karma: 0




Re: Dopis z nebe...

Příspěvekod Mystical » 14 čer 2008, 23:28

Po prečítaní toho listu mnou prebehla husia koža a zaslzili mi oči... veľmi pekné a Angličan by azda povedal "touching", pričom by som to preložil doslova.
What if everything would change and we would build a better world
Would you call that utopia, would you call that Paradise?
Yes the answer lies in questions that are simple but so true
What would you do….if it’s your last night on earth?
Mystical

Školák
 
Příspěvky: 6
Registrován: 07 pro 2007, 15:14

Na ruce: 0.00

 Poděkoval za: 0 příspěvky
 Obdržel poděkování za: 0 příspěvky

Karma: 0




Re: Dopis z nebe...

Příspěvekod dominikos92 » 09 dub 2009, 07:07

Super jo pěkne.
Jsem si jist že idtedka to bude chodit domu každemu kdo bude chtit posilat v takove situaci dopis. !001!

Mějte se a čus
dominikos92

Školák
 
Příspěvky: 48
Registrován: 08 dub 2009, 20:29

Na ruce: 0.00

 Poděkoval za: 0 příspěvky
 Obdržel poděkování za: 0 příspěvky

Karma: 0




Re: Dopis z nebe...

Příspěvekod pentagramové oko » 08 čer 2010, 00:05

smutný ale realita tvrdá.slzy mi šly do očí.
munera,crede mihi,capieunt hominesque desque
dárkem,to věř mi,si získáš každého z bohů i lidí.
Uživatelský avatar
pentagramové oko

Mág všech čarodějů
 
Příspěvky: 2755
Registrován: 08 bře 2010, 21:22
Bydliště: U MERLINA

Na ruce: 0.00

 Poděkoval za: 0 příspěvky
 Obdržel poděkování za: 5 příspěvky

Karma: 0





Zpět na Příběhy k zamyšlení

Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 0 návštevníků


cron

Zásady ochrany osobních údajů