1. Jedného večera som bola sama doma, bolo pol 10. Hrala som sa so psom (Tinom), smiala som sa, on šťastne vrtil chvostom, preťahovali sme sa o hračku. Potom však z ničoho nič hračku pustil a sklesol. Bolo mi to čudné, ale nechala som to tak. Sadla som si za počítač a on zatiaľ odišiel do inej izby. Bola som v obývačke, kde bolo ako v jedinej izbe v byte rozsvietené svetlo. Robila som si svoje, keď zrazu počujem, ako prišiel Tinko znovu do izby. Zavolala som naňho, chcela som sa s ním zase hrať, no on nereagoval. Otočila som sa a pozrela naňho. Sedel celý stuhnutý na prahu obývačky a ako zhypnotizovaní hľadel na kúpeľňu, ktorá bola pootvorená. O chvíľu začal vrčať, štekať a dokonca aj kňučať. Prišla som za ním a pohladkala ho, no nemala som odvahu sa pozrieť do kúpelne. Neupokojilo ho to, stále vrčal, začal ešte aj prechádzať z izby do izby.. Chcela som zavolať sestre nech príde domov, no na to mi zavolalo nejaké neznáme číslo. Už som bola dosť vystrašená, no aj tak som zdvihla a s hrčou v hrdle sa spýtala, kto tam je. Nikto sa neozval a tak som rýchlo zložila. Vtedy som toho už mala dosť. Tino stále pokračoval vo svojom prejave nepokoja a mne to číslo zavolalo znova. Zase nič. Potom zavolalo ešte raz. To som už nahnevane a vystrašene zároveň skríkla, nech ma nechá na pokoji. Zložila som a zavolala sestre. Sadla som si pred vchodové dvere (od bytu) a tam som si so sestrou telefonovala 20 minút, kým neprišla. Celú dobu ma upokojovala. Tino si sadol vtedy predo mňa a vypadalo to, že ma stráži. Nechcem sa moc opakovať, ale stále vrčal. Keď sestra prišla a vyrozprávala som jej, čo sa stalo, robila si z toho srandu (napriek tomu, že ja som pri nej sedela a rozdýchavala to s vypúlenými neviem ako dlho).... Ešte tak BTW poviem. O deň neskôr mi to číslo zavolalo znova. Odhodila som mobil od seba na posteľ a sestra to zdvihla. Nikto sa neozval. Po dvoch jej pokusoch z jej mobilu sa v mobile ozval malý chlapec, mal myslím 6 rokov. Spýtala sa ho, čo to má znamenať s tým vyvolávaním. Pádnej odpovede sa nedočkala, chlapec hovoril dosť z cesty. Na konci mu povedala, nech už na tie čísla nevolá. Od vtedy je pokoj...
2. Stalo sa to asi predminulý mesiac. Bolo asi pol 11 večer. Sedela som v obývačke za počítačom. Doma so mnou bola mama, ktorá spala v spálni. Tino mi robil spoločnosť a spal pri prahu obývačky. Z ničoho nič sa však zobudil a uprene sa zahľadel na roh obývačky, kde máme okná. Začal sa opakovať scénar z predošlého príspevku, akurát že tentoraz Tino nebol taký vystrašený, bol skôr v pozore, zavrčal len raz. Začala som sa báť. Vtedy ma ešte napadlo, žeby mohol počuť nejaké zvuky z otvoreného okna, tak som šla do toho rohu a zavrela ho. Tino vtedy ale ešte viac spozornel. Bez toho, aby som sa o to nejako pričinila, som sa prestala báť. Napriek tomu, že mi ,,čosi" hovorilo, že izbe je je duch, nebála som sa. Moja reakcia? Nechápem to, ale začala som byť viac-menej nahnevaná. Nahlas som povedala: ,,Odíď. Nemáš tu čo robiť." Môj pocit neutíchal a Tino stále zazeral v rovnakej polohe... Ako socha. Došla som pre svätenú vodu, nakvapkala som ju na to miesto a začala sa nahlas modliť. Chvíľu na to sa Tino spamätal. Tváril sa, ako keby sa nič nestalo a znova zaspal.. A ja som už nebola ,,nahnevaná". Neviem, ako opísať ten pocit. Na druhý deň som to hovorila mame, ktorá je jedinou osobou, s ktorou sa o týchto veciach môžem rozprávať, keďže je médium. Prišli sme na to, že to pravdepodobne asi bol môj ujo Marián, ktorého zavraždili, keď som mala asi rok. Mal ma strašne rád, stále sa so mnou hrával a (aj podľa toho sme na to prišli) vždycky si so mnou na kolenách sadával do toho kúta. Kedysi tam totiž bývala sedačka. Teraz tam je gitara a klavír. A taktiež, mama mi povedala o dni, kedy ho videla posledný krát. Odišiel z nášho bytu (chodil tu na návštevu každý deň) o 9tej večer so slovami, že treba ,,niečo" vybaviť s nejakými chlapmi. Okolo pol 10-11 hod mama sedela v obývačke, keď započala niekoľko výstrelov z vonku. Od tej noci sa ujo Marián pokladá za nezvestného, jeho telo sa nikdy nenašlo. Mame sa však 2x zjavil ako duch a aj jej prišiel do sna. Týmto si nemôžem odpustiť aspoň jedno: Rip..
Mám tých zážitkov viac, ale teraz sa mi ich nechce písať. Aj tak myslím, že v týchto dvoch som sa dosť rozpísala.
Ďakujem za každú odpoveď!!!







Ale mal by si sa poriadne pripraviť
. Lebo keď na teba nečo vybehne, tak ti to može aj ublížiť.
(Nože neber tým možes napichnút akurát sám seba.) Ked chceš vedieť de to je napíš PM. 

