exorcista : gréc > lat./cirk. zaklínač zlých duchov
exorcizmus : gréc > lat./cirk. vyháňanie zlého ducha, diabla; zaklínanie zlých duchov
(Velký Slovník Cudzích Slov, SAMO, tretie, revidované a doplnené vydanie)
Katechizmus Katolíckej cirkvi :
1673 Keď Cirkev verejne s autoritou žiada v mene Ježiša Krista, aby niektorá osoba alebo nejaký predmet boli chránené proti vplyvu zlého ducha a vymanené z jeho moci, hovorí sa o exorcizme. Ježiš ho vykonával a od neho má Cirkev moc a poslanie vyháňať diablov. V jednoduchej forme sa exorcizmus vykonáva pri slávení krstu. Slávnostný, tzv. "veľký exorcizmus" môže vykonávať len kňaz, a to s dovolením biskupa. Treba pri tom postupovať rozvážne a prísne zachovávať predpisy stanovené Cirkvou. Cieľom exorcizmu je vyhnať zlých duchov alebo oslobodiť od diabolského vplyvu, a to duchovnou autoritou, ktorú Ježiš zveril svojej Cirkvi. Veľmi odlišný je prípad chorôb, najmä psychických, ktorých liečenie patrí do oblasti lekárskej vedy. Preto skôr než by sa vykonal exorcizmus, je dôležité presvedčiť sa, že ide o prítomnosť zlého ducha ,a nie o dajakú chorobu.
1237 Keďže krst znamená oslobodenie od hriechu a od jeho podnecovateľa diabla, nad kandidátom sa vyslovuje exorcizmus (alebo viacero exorcizmov) Celebrant ho pomaže olejom katechumenov alebo vloží na neho ruku a on sa výslovne zrieka satana. Takto pripravený môže vyznať vieru Cirkvi, ktorej bude krstom "zverený".
Moc,ktorú Kristus udelil Cirkvi, aby vyháňala satana
Ježiš dal túto moc najprv dvanástim, potom 72 učeníkom, nakoniec ju rozšíril na všetkých veriacich slovami: Toto sú znamenia ktoré budú sprevádzať tých, čo uverili: v mojom mene budú vyháňať diabla (Mk 16, 17). Dnes však môže exorcizmus vykonávať iba kňaz oprávnený vlastným biskupom a s povolením miestneho biskupa. Avšak oslobodzujúce modlitby môže odriekať za seba a za iných každý veriaci, bez oprávnenia biskupa, ktorý nanajvýš môže zakázať verejnú formu alebo miesto, kde sa tieto modlitby konajú. Účelom týchto modlitieb je samotný exorcizmus, t.j. vyhnanie satana. Zatiaľ CO exorcizmus je oficiálna a verejná modlitba konaná v mene Cirkvi - a preto je účinnejšia - oslobodzujúca modlitba zostáva súkromnou modlitbou, ktorá v niektorých prípadoch môže priniesť významné výsledky. Za čias sv. Kataríny sa stávalo, že jej prinášali najťažšie prípady posadnutia. Katarína, hoci nebola kňazom, ale bola svätého života, dokázala ich oslobodiť. Rovnako aj sv. František, sv. Leopold Mandic a mnohí iní svätí, i keď neboli exorcistami, oslobodili mnohých diablom posadnutých. V hlavných líniách, moc vyháňať zlých duchov záleží od viery a od modlitby.
Exorcizmus v dnešnej Cirkvi:
Mnohokrát sme ho počuli povedať: „Hlavnou úlohou diabla je presvedčiť ľudí, že neexistuje!“ Páter Gabriele AMORTH, najznámejší exorcista, je zakladateľom a čestným predsedom Medzinárodného združenia exorcistov.
S dlhou skúsenosťou v boji proti Zlému a nežnou a zanietenou láskou k Panne Márii hovorí:
„Jej som sa zveril, ked som dostal svoje poslanie, prosiac ju, aby ma skryla pod svoj plášt, kde som si bol istý, že nájdem pevnú ochranu. Odvtedy som dostal mnoho vyhrážok zo strany diabla, avšak nikdy som neutrpel žiadne ublíženie.“
„Duch Svätý spravuje Cirkev, - potvrdzuje P. Amorth - brány pekelné ju nepremôžu.
Je však pravdou, že aj Cirkev si musí uvedomit, že peklo je skutočnosť, ktorá ohrozuje život veriacich,
a teda musí urobiť správne opatrenia, aby chránila svoje deti.“ Źial nie vždy je to tak.
Je len veľmi málo úradne menovaných exorcistov,
čo znamená, že klérus a biskupi neveria v diabla a neveria ani v moc, ktorú Ježiš dal na jeho vyhnanie.
„Už tri storočia latinská Cirkev, na rozdiel od ortodoxnej cirkvi a iných protestantských vyznaní, takmer úplne zanechala exorcistické poslanie.
Máme celé biskupstvá, ktoré sú proti exorcismu, tak, ako aj celé národy, kde exorcizmus neexistuje, napr. Rakúsko, Švajčiarsko, Španielsko, Portugalsko.
Je to velmi závažný nedostatok!
Keď sa kňaz stane biskupom, stretne sa s článkom Kódexu kanonického práva, ktorý mu dáva úplnú autoritu menovať exorcistov. Minimum ktoré možno požadovať od každého biskupa je, aby aspoň raz asistoval pri exorcizme vzhľadom na to, že má prijať také dôležité rozhodnutie. Žial, takmer nikdy sa to nestáva.“ Taká je bolestná, ale realistická pripomienka P. Amortha.
Konštatovanie takej nevery medzi biskupmi sa dostalo aj do uší Jána Pavla II., ktorý poznamenal:
„Kto neverí v diabla, neverí v evanjelium!“
Tento druh nevedomosti vo vnútri Cirkvi oslabuje účinok boja proti Zlému a otupuje zbrane, ktoré Cirkev už celé storočia má. To je prípad nového vydania Rituálu exorcizmu nedávno prezentovaného Konferenciou biskupov Talianska. P. Amorth vysvetluje:
Druhý vatikánsky koncil žiadal revíziu niektorých častí starého Rituálu. Bola potrebná iba korekcia, nie však jeho prepracovanie!
V starom Rituáli boli modlitby, ktoré majú skúsenosť dvanástich storočí.
Všetci exorcisti sme na skúšku, na prechodnú dobu, použili modlitby z nového Rituálu.
Zistili sme, že sú úplne neúčinné.“
Požiadali sme P. Amortha, aby nám vysvetlil na niekolkých príkladoch nedostatky nového Rituálu:
„V bode 15 sa hovorí o prekliatí a o tom, ako sa pri nom treba správať.
Prekliatie je zlo zapríčinené inou osobou pomocou diabla.
Môže byt spôsobené viacerými spôsobmi ako sú: porobenie, pobosorovanie, zarieknutie, vúdu, macumba.
Rímsky rituál vysvetloval, ako mu treba čeliť.
Nový rituál však tvrdí, že v týchto prípadoch je úplný zákaz konať exorcizmus, čo považujem za absurdné!
„Prekliatie“ je dlhodobou a najčastejšou príčinou posadnutia a zla spôsobeného diablom najmenej v 90 percentách.
Ako teda povedat exorcistom, aby nevykonávali túto činnost! V bode 16 sa tvrdí, že exorcizmus sa nemá robiť, ak nie je istota, že diabol je prítomný. Avšak istotu že démon je prítomný máme až vtedy, ked robíme exorcizmus.
Horeuvedené žial nasvedčuje neskúsenosti a riskuje, že spôsobí škodu alebo nevyrieši škody spôsobené satanom.
Je normálne, že sa v tomto bode spytujeme komisie, ktorá pracovala na novom Rituáli, či v nej boli prítomní experti, v tomto prípade exorcisti.
Všetko nasvedčuje tomu, že nie.
V tomto prípade sa samotná Cirkev postarala o priaznivý dopad situácie tým, že rozhodla nepoužiť nový Rituál a dala súhlas exorcistom, aby požiadali biskupa, aby mohli používať starý.
To je spôsob, ako vyjsť v ústrety tým, čo sa snažia očistiť naše duše od jedovatého znečistenia.
„Všetko by sa malo požehnávat a ochranovať - dodáva P. Amorth - domy, školy, komunikacné prostriedky... Dnes však ochrana pred diablom už prakticky neexistuje. Neexistujú už ani modlitby proti nemu.
Sám Ježiš nás však v Otčenáši naučil modlitbu oslobodenia: Zbav nás od Zlého, čiže zbav nás satana.
Do taliančiny bola preložená chybným spôsobom a teraz sa modlí: „zbav nás zlého.“
Hovorí sa tu o všeobecnom zle, ktorého pôvod v podstate nepoznáme. Zlo, proti ktorému nás náš Pán, Ježiš Kristus, učil bojovať, je konkrétna osoba - je to satan“









