Predhovor k originálu Smaragdových dosiek Thótha Atlanťana
História dosiek preložených na nasledujúcich stranách je zvláštna a je na neuverenie pre moderných vedcov. Ich starobylosť je úžasná, datuje sa približne na 36.000 rokov pred Kristom. Písal ich Thóth, atlantský Kňaz-Kráľ, ktorý založil kolóniu v starovekom Egypte po potopení materskej krajiny. Bol staviteľom Veľkej Pyramídy v Gíze, mylne pripisovanej Cheopsovi (viď Veľká Pyramída od Doreala). Tu zahrnul svoje znalosti starovekej múdrosti a tiež bezpečne utajené záznamy a nástroje starovekej Atlantídy.
Počas nejakých 16.000 rokov vládol starovekej rase Egypta, približne od roku 50.000 do roku 36.000 pred Kristom. V tom čase bola staroveká barbarská rasa, medzi ktorou sa on a jeho nasledovníci usadili, pozdvihnutá na vysoký stupeň civilizácie. Thóth bol nesmrteľný, to znamená, že zvíťazil nad smrťou, prechádzal, len keď chcel a dokonca ani to nie prostredníctvom smrti. Jeho rozsiahla múdrosť ho učinila panovníkom nad viacerými Atlantskými kolóniami, zahŕňajúc tie v Južnej a Strednej Amerike.
Keď prišiel čas, aby opustil Egypt, vztýčil Veľkú Pyramídu nad vchodom do Veľkých
Siení Amenti, umiestnil v nej svoje záznamy, a ustanovil strážcov svojich tajomstiev spomedzi najvyšších z jeho ľudu. V neskoršej dobe sa potomkovia týchto strážcov stali tými kňazmi pyramíd, ktorými bol Thóth zbožštený ako Boh Múdrosti, Zapisovateľ, v dobe temna, ktorá nasledovala po jeho smrti. Podľa legendy sa siene Amenti stali podsvetím, Sieňami Bohov, kam odchádza duša po smrti pred súd.
Počas posledných vekov prechádzalo ego Thótha do tiel ľudí spôsobom opísaným na doskách. Ako taký sa inkarnoval trikrát, vo svojom poslednom bytí známom ako Hermes, trojzrodený. Vo svojej inkarnácii zanechal spisy známe moderným okultistom ako Smaragdové dosky pre neskorší a oveľa menší výklad starovekých mystérií. Dosiek, ktoré sú preložené v jeho diele, je desať, ktoré boli zanechané vo Veľkej Pyramíde v opatere kňazov pyramídy. Týchto desať je rozdelených do trinástich častí kvôli vhodnosti. Posledné dve sú také ohromné a ďalekosiahle vo svojej dôležitosti, že je v súčasnosti zakázané vypustiť ich do sveta vo veľkom. Avšak v tých, ktoré sú tu obsiahnuté, sú tajomstvá, ktoré preukážu serióznemu študentovi svoju neoceniteľnú hodnotu. Nemali by sa čítať jedenkrát, ale stokrát, pretože len takto je možné odhaliť pravý význam. Letmé čítanie poskytne záblesky krásy, ale intenzívnejšie štúdium roznieti v hľadačovi aleje múdrosti. Ale teraz slovíčkom k tomu, ako sa stalo, že tieto mocné tajomstvá boli odhalené modernému človeku po tom, ako boli tak dlho skryté. Približne trinásť tisíc rokov pred Kristom bol v Egypte, starovekom Khéme, vyvolaný rozruch a mnoho delegácií kňazov bolo vyslaných do iných častí sveta. Medzi nimi boli niektorí z kňazov pyramídy, ktorí so sebou niesli Smaragdové dosky ako talizman, ktorým by mohli uplatňovať autoritu nad menej vyspelým spoločenstvom kňazov rás, nasledovníkov z iných Atlantských kolónií. Podľa legendy sa usudzovalo, že dosky dávajú nositeľom autoritu Thótha.
Určitá skupina kňazov, ktorí niesli dosky, emigrovali do Južnej Ameriky, kde našli prekvitajúcu rasu, Mayov, ktorí si pamätali veľa zo starovekej múdrosti. Kňazi sa medzi nimi usadili a zostali tam. V desiatom storočí Mayovia úplne osídlili Yucatan, a dosky boli umiestnené pod oltárom jedného z veľkých chrámov Slnečného Boha. Po porážke Mayov Španielmi boli mestá opustené a na poklady chrámov sa zabudlo. Malo by sa rozumieť, že Veľká Pyramída v Egypte bola a stále je chrámom zasvätenia do mystérií. Ježiš, Šalamún, Apolón a iní tam boli zasvätení. Autor, (ktorý má spojenie s Veľkou Bielou Lóžou, ktorá tiež pracuje prostredníctvom pyramídového kňazstva) bol poučený, aby znovu získal staroveké dosky a vrátil ich do Veľkej Pyramídy. Toto bolo
po dobrodružstvách, ktoré tu nemusíme detailne uvádzať, uskutočnené. Pred ich navrátením dostal povolenie, aby preložil a zachoval kópiu múdrosti vyrytú na doskách. Toto sa udialo v roku 1925 a len teraz bolo udelené povolenie, aby sa časť zverejnila. Očakáva sa, že mnohí sa budú posmievať. Ale pravý študent bude čítať medzi riadkami a získa múdrosť. Ak je vo Vás svetlo, svetlo, ktoré je vyryté na týchto doskách, odpovie. Teraz slovkom k materiálnemu aspektu dosiek. Pozostávajú z dvanástich dosiek smaragdovej zelene, formovanej z látky vytvorenej prostredníctvom alchemickej transmutácie. Sú nezničiteľné, odolné voči všetkým prvkom a látkam. V skutočnosti je atómová a bunková štruktúra pevná, nikdy nenastala žiadna zmena. V tomto ohľade porušujú materiálny zákon ionizácie. Na nich sú vyryté znaky v starovekom atlantskom jazyku: znaky, ktoré odpovedajú na naladené myšlienkové vlny, uvoľňujúc asociovanú mentálnu vibráciu v mysli čitateľa. Dosky sú navzájom spojené obručami zo zliatiny v zlatej farbe visiace z tyče rovnakého materiálu. Toľko k materiálnemu zovňajšku. Múdrosť, ktorá je v nich obsiahnutá, je základom starovekých mystérií. A pre toho, kto číta s otvorenými očami a otvorenou mysľou, sa jeho múdrosť zväčší stonásobne. Čítaj. Ver alebo nie, ale čítaj. A vibrácia, ktorú tam nájdeš, prebudí odpoveď v tvojej duši. Vo Vesmírnej Harmónii, Doreal, Zvrchovaný Hlas Bratstva.
Úvod k originálu Výklad Smaragdových dosiek
Na nasledujúcich stranách odhalím niektoré z mystérií, ktorých som sa až doteraz len jemne dotkol ja, alebo iní učitelia či študenti pravdy.
Ľudské hľadanie pochopenia zákonov, ktoré riadia život človeka, je nekonečné, ale za závojom, ktorý chráni vyššie plány pred ľudským zrakom, predsa vždy existovala pravda, pripravená na asimilovanie tých, ktorí zväčšili svoju víziu pri hľadaní pravdy obrátením sa vo svojom hľadaní dovnútra, nie na povrch.
V umlčaní materiálnych zmyslov leží kľúč k odhaleniu múdrosti. Ten, kto hovorí, nevie; ten, kto vie, mlčí. Najvyššia vedomosť je nevysloviteľná, pre svoju existenciu entity na cestách, ktoré presahujú všetky materiálne slová či symboly. Všetky symboly sú len kľúče od dvier vedúcich k pravdám, a mnohokrát dvere nie sú otvorené, pretože kľúč vyzerá tak ohromne, že veci za ním nie sú očividné. Ak dokážeme pochopiť, že všetky kľúče, všetky materiálne symboly sú prejavmi, ale rozšíreniami veľkého zákona a pravdy, začneme rozvíjať víziu, ktorá nám umožní preniknúť za závoj. Všetky veci vo všetkých vesmíroch sa pohybujú podľa zákona, a ten zákon, ktorý riadi pohyb planét, nie je viac nemenný, než zákon, ktorý riadi materiálne vyjadrenie človeka. Jeden z najväčších zo všetkých Vesmírnych Zákonov je ten, ktorý je zodpovedný za vznik človeka ako hmotnej bytosti. Veľkolepým cieľom škôl mystérií všetkých čias je odhalenie pôsobenia Zákona, ktorý spája človeka fyzického s človekom duchovným. Spojovacie ohnivko medzi fyzickým a duchovným človekom je človek vzdelaný, pretože myseľ má hmotné a tiež nehmotné vlastnosti. Uchádzač o vyššie poznanie musí rozvíjať intelektuálnu stránku svojej prirodzenosti a tak posilniť možnosti sústredenia všetkých síl svojho bytia na a v rovine, po akej túži. Veľkolepé hľadanie svetla, života a lásky v materiálnej rovine sa len začína. Jeho definitívne uskutočnenie, konečný cieľ je úplná jednota s vesmírnym vedomím. Základy v hmote sú prvým krokom; potom prichádza vyšší cieľ duchovného dosiahnutia. Na nasledujúcich stránkach podám výklad Smaragdových dosiek a ich tajomstva, skrytého a ezoterického významu. V slovách Thótha sú ukryté mnohé významy, ktoré sa nezjavujú na povrchu. Prinesené Svetlo poznania rodiace sa na základe dosiek, otvorí mnoho nových oblastí na zamyslenie. “Čítaj a buď múdry” ale iba vtedy, keď svetlo tvojho vlastného vedomia prebudí hlboko uložené porozumenie, ktoré je vrodenou kvalitou duše. V Trojnásobnom Svetle, Doreal
Smaragdová doska 1 : História Thótha, Atlanťana
Ja, Thóth, Atlanťan, majster mystérií, strážca záznamov, mocný kráľ, mág, žijúci z generácie na generáciu, chystám sa vložiť do Siení Amenti, ustanovené ako pomoc tým, ktorí prídu potom, tieto záznamy múdrosti Veľkej Atlantídy.
Vo veľkolepom meste Keor na ostrove Undal v čase dávno minulom, započal som túto inkarnáciu. Nie ako malí ľudia súčasného veku, žili a umierali mocní Atlantídy skôr z aeónu na aeón, obnovujúc svoje životy v Sieňach Amenti, kde rieka života tečie bez prestania vpred. Stokrát som zostúpil po temnej ceste vedúcej k svetlu a rovnako mnohokrát vystúpil z temnoty do svetla, schopnosti a sily obnovené. Teraz načas zostupujem a človek Khému (Khém je staroveký Egypt, pozn. prekl.) viac ma nepozná. Avšak v čase dosiaľ nezrodenom znovu povstanem, mocný a vplyvný, žiadajúci zúčtovanie od svojich následníkov. Potom si daj pozor, Ó človeče z Khému, pokiaľ si falošne zradil moje učenie, zvrhnem ťa z tvojich výšin do temnoty jaskýň, odkiaľ pochádzaš. Nevyzraď moje tajomstvá človeku zo Severu, ani človeku z Juhu, lebo dostihne ťa moja kliatba. Pamätaj a dbaj na moje slová, že sa isto jedného dňa vrátim a vyžiadam to, čo si strážil. Vždy, dokonca spoza času a spoza smrti, odmením či strestám ťa podľa zásluhy. Skvelý bol môj ľud v dávnych dňoch, skvelý v porovnaní s malým ľudom okolo mňa teraz; poznajúc múdrosť starého, hľadajúc hlboko v srdci nekonečna poznanie, ktoré prináležalo mladosti Zeme. Boli sme rozumní vďaka múdrosti Detí Svetla, ktoré u nás prebývali. Silní vďaka moci vychádzajúcej z večného ohňa. A zo všetkých najväčší spomedzi detí človeka bol môj otec, Thótme, strážca veľkého chrámu, spojnica medzi Deťmi Svetla, ktoré pobývali vnútri chrámu a rasami človeka, ktoré obývali desať ostrovov. Hlásna trúba, po tých troch, Obyvateľov Undalu, hovorená ku Kráľom hlasom, ktorý je treba poslúchať. Tam som vyrástol z dieťaťa v muža, otcom zasväcovaný do starých mystérií, dokiaľ nevzbĺkol vnútorný oheň múdrosti, kým nezahorel pohlcujúcim plameňom. Až v jeden veľký deň prišiel rozkaz od Obyvateľa Chrámu, že budem privedený pred neho. Len niekoľko detí človeka pozrelo do onej mocnej tváre a žili už nie ako synovia človeka ale ako Deti Svetla, kedy nie sú inkarnovaní vo fyzickom tele. Bol som vybraný spomedzi synov človeka, vyučovaný Zotrvávajúcim, aby jeho zámery mohli byť splnené, zámery v lone času ešte nezrodené. Dlhé veky som pobýval v Chráme, učiac sa stále viac a viac múdrosti, dokiaľ som tiež ja nepristúpil k svetlu vydávanému veľkým ohňom. Naučil ma ceste k Amenti, podsvetiu kde sedí mocný kráľ na svojom tróne moci. Pred Pánmi Života a Pánmi Smrti hlboko som sa v úcte poklonil a dostal som ako dar Kľúč Života. Bol som oslobodený zo Siení Amenti, nezviazaný smrťou kolobehu života. Cestoval som ďaleko ku hviezdam, kým sa priestor a čas nestali ničotou. Potom som zhlboka pil z pohára múdrosti, pozrel sa do sŕdc ľudí a objavil väčšie tajomstvá a bol som potešený. Pretože iba v Hľadaní Pravdy mohla moja Duša byť pokojná a vnútorný plameň uhasený. Počas vekov čo som žil, dívajúc sa na druhých naokolo ako ochutnávajú z pohára smrti a znovu sa vracajú v svetle života. Postupne z Kráľovstva Atlantského prechádzali vlny uvedomenia, ktoré boli zajedno so mnou iba preto, aby boli nahradené zrodom nižšej hviezdy. Podľa zákona, slovo Pána vyrástlo v kvetinu. Myšlienky Atlanťanov začali upadať do temnoty, až nakoniec povstal jeho hnev z jeho Agwanti, Zotrvávajúci (toto slovo nemá žiadny anglický ekvivalent, znamená stav nestrannosti, pozn. zo zdrojového prekladu) hovoriac Slovo, volajúc silu. Hlboko v srdci Zeme synovia Amenti začuli a počujúc, priamo menia kvet ohňa, ktorý horí večne, menia a posúvajú, použijúc Logos, dokiaľ ohromný oheň nezmenil svoj smer. Cez svet sa potom prevalili ohromné vody, topiac a zalievajúc, meniac rovnováhu Zeme kým neostal len Chrám Svetla stojaci na ohromnej hore Undal, stále sa týčiacej nad vodami; niekde tam boli tí, ktorí boli živí, zachránení pred prívalmi prúdu. Potom ma zavolal Pán, hovoriac: „Zhromaždi môj ľud. Umením, ktoré si sa naučil, preveď ich vodami, až dosiahnete zem zarastených barbarov, žijúcich v jaskyniach púšte. Tam rozviň plán, ktorý už poznáš.“ Zhromaždil som teda svoj ľud a nastúpili sme na obrí koráb Pána. Nahor vplávali sme do rána. Tmavý pod nami leží Chrám. Náhle povstali nad neho vody. Ustanovený načas, zmizol z povrchu Zeme, ohromný Chrám. Rýchlo sme leteli v ústrety rannému slnku, dokiaľ sa pod nami nerozprestrela zem detí Khému. Zúriac, prichádzali s kyjakmi a oštepmi, pozdvihnutými v hneve aby zabili a zničili Synov Atlantídy. Potom som pozdvihol svoju palicu a zameral vibračný lúč, zasahujúc ich na mieste ako úlomky kameňa hory. Prehovoril som k nim potom kľudne a v mieri o sile Atlantídy, hovoriac o tom, že sme deti Slnka a jeho poslovia. Zastrašil som ich ukážkou zázračnej vedy a uvoľnil ich až v okamihu, keď sa plazili pri mojich nohách. Dlho sme žili v zemi Khém, dlho a ešte dlhšie. Kým sme poslúchali príkazy Pána, ktorý hoci spiaci žije večne, poslal som Synov Atlantídy, vyslal ich mnohými smermi, aby z lona času znovu mohla povstať múdrosť u ich detí. Dlho som žil v zemi Khém, činiac veľké diela z múdrosti vo vnútri. Deti Khému rástli vo svetle poznania. Odstrelil som potom cestu do Amenti, aby som si mohol zachovať svoju moc, žijúc vek za vekom Slnko Atlantídy, udržujúc múdrosť, uchovávajúc záznamy. Veľkí vyrástli synovia Khému, podrobujúc si okolitý ľud, dorastajúc pomaly v silách Duše. Teraz idem načas spomedzi nich do tmavých siení Amenti, hlboko do siení Zeme, pred Pánov Moci, znovu tvárou v tvár Zotrvávajúcemu.
Vystúpil som vysoko nad vchod, vstupnú bránu, vedúcu dolu do Amenti. Len zopár by si tam s odvahou trúflo, len pár ich prešlo portálom do tmavej Amenti. Vystúpiac cez priechod, Ja, mocná pyramída, použijúc silu, ktorá prekoná silu Zeme (gravitáciu, pozn. zo zdrojového prekladu). Hlboko a ešte hlbšie umiestňujem silový dom či komoru; z nej som vyrezal kruhový priechod siahajúci takmer až k veľkému vrcholu. Tam vo vrchole položil som krištáľ, vysielajúci lúč do „Časo-Priestoru“, priťahujúci silu mimo éteru, koncentrujúcu sa nad bránou Amenti. (Pozri Veľkú Pyramídu od Doreala, pozn. zo zdrojového prekladu.)
Vybudoval som ďalšie komory, všetky zdanlivo prázdne a predsa vo vnútri skryté kľúče do Amenti. Ten, kto by si odvážne trúfol do tmavých ríš, nech je najskôr očistený dlhým pôstom. Uľahne do kamenného sarkofágu v mojej komore. Potom mu odhalím veľké mystériá. Čoskoro bude zavedený na miesto stretnutia so mnou, stretnem sa s ním dokonca v temnotách Zeme, Ja, Thóth, Pán Múdrosti, stretnem sa s ním, obránim ho a zotrvám vždy s ním.
Vystaval som Veľkú Pyramídu podľa vzoru pyramídy zemskej sily, horiacej večne, aby taktiež ona mohla pretrvať veky. Do nej som vstaval moje poznanie „Magickej Vedy“, aby som tu smel byť, keď sa znova vrátim z Amenti. Vždy, zatiaľ čo spím v Sieňach Amenti, moja duša sa bude inkarnovať slobodne sa potulujúc, žijúc medzi ľuďmi v tejto alebo inej forme. (Hermes, trojzrodený.)
Som Emisárom Zeme Zotrvávajúceho, plniac jeho nariadenia, aby človek mohol byť pozdvihnutý. Teraz sa vraciam do Siení Amenti, zanechávajúc za sebou niečo z mojej múdrosti. Chráňte a uchovajte nariadenia Zotrvávajúceho: Pozdvihnite len svoje oči svetlu v ústrety. Určite časom budete v jednote s Pánom,
určite právom budete v jednote s Pánom,
určite právom budete v jednote so Všetkým.
Teraz vás opúšťam. Poznáte moje nariadenia, uchovajte ich a buďte nimi a ja budem s vami, pomáhajúc a sprevádzajúc vás do Svetla.
Teraz sa predo mnou otvára portál. Schádzam dole do temnoty tmy.
Smaragdová doska 2 : Siene Amenti
Hlboko v srdci Zeme ležia Siene Amenti, ďaleko pod ostrovmi potopenej Atlantídy, Siení Mŕtvych a siení života, kúpajúce sa v ohni nekonečného bytia.
V hlbokej minulosti, stratené v časo-priestore, Deti Svetla pozreli dolu na svet. Uvideli deti človeka v ich porobe, spútané silou zvonku. Vedeli, že až oslobodením sa z otroctva, by sa človek mohol zdvihnúť zo Zeme k Slnku. Zostúpili dolu a stvorili si telá, berúc na seba ľudskú podobu. Majstri všetkého bytia potom prehlásili: „Sme tými, ktorí stvorení z vesmírneho prachu, podieľajúc sa na živote z nekonečného BYTIA; žijú vo svete ako deti človeka rovnako a predsa rozdielne od ich žitia.“ Potom pre svoj životný priestor, hlboko pod zemskou kôrou, odstrelili svojou silou ohromné priestory, mimo dosahu detí človeka. Obklopili ho silami a mocou, chrániac ho pred dosahom Siení Mŕtvych. Bok po boku vytvorili iné priestory, naplnili ich Životom a Svetlom zhora. Potom vybudovali Siene Amenti, aby tam mohli večne zotrvávať, žijúc životom až do konca večnosti. Bolo tam dva a tridsať detí, synov Svetla, ktorí prišli medzi ľudí, snažiac sa oslobodiť od poroby a temnoty tých, ktorí ostali zviazaní vonkajšími silami. Hlboko v Sieňach Života rástol kvet, planúci, expandujúci, obracajúci tmu späť. Umiestnený v strede, lúč ohromnej sily, Životodarný, Svetlo dávajúci, napĺňal silou všetkých, čo sa priblížili. Umiestnili okolo neho tróny, dva a tridsať, miesta pre každého z Detí Svetla, umiestnených tak, že sa kúpali v jeho žiare, naplňovaní Životom z večného Svetla. Z času na čas tam umiestnili prvé stvorené telá, ktoré mohli byť naplnené Duchom Života. Sto rokov z každého tisíca musí byť Životodarný plameň Svetla vysielaný na ich telá. Zrýchľujúci, prebúdzajúci Duch Života. Tam v kruhu aéonov, sedia Veľmajstri žijúci životom ľudstvu neznámym. Tam v Sieňach Života spiaci; ich Duša voľne plynie cez telá ľudí. Z času na čas, keď ich telá spočívajú v spánku, inkarnujú sa do ľudských tiel. Učiac a vedúc vpred a nahor, von z temnoty ku Svetlu.
Tam v Sieni Života, naplnené ich múdrosťou, nepoznané ľudskou rasou, žijúc večne pod chladným ohňom života, sedia Deti Svetla. Občas sa prebúdzajúc, prichádzajú z hlbín, aby boli svetlom medzi ľuďmi, nesmrteľní medzi smrteľnými. Ten, ktorý pokrokom vyrastie z temnoty, pozdvihne sa z tmy do svetla, oslobodený Sieňami Amenti, oslobodený Kvetom a Svetlom Života. Potom sprevádzaný múdrosťou a poznaním, prechádza z človeka v Majstra Žitia. Tam smie žiť ako jeden s Majstrami, oslobodený od pút temnoty tmy. Vo vnútri žiariaceho kvetu sedí sedem Pánov z Časo-Priestoru nad nami, pomáhajúc a sprevádzajúc cez nekonečnú Múdrosť cestičkou cez čas detí človeka. Mocní a zvláštni, zahalení závojom svojej moci, tichí, vševedúci, priťahujúci Životnú silu, rozdielni a predsa v jednote s deťmi človeka. Vždy rozdielni a predsa v jednote s Ďeťmi Svetla. Kustódi a strážcovia sily ľudského otroctva, pripravení povoliť, keď bolo dosiahnuté svetlo. Prvá a najmocnejšia, sedí Závojom Zahalená Prítomnosť, Pán Pánov, nekonečná Deviatka, nad ostatnými z každého Kozmického cyklu, vážiac a pozorujúc pokrok ľudí. Pod NÍM, sedia Páni Cyklov; Trojka, Štvorka, Päťka a Šestka, Sedmička, Osmička, každý so svojim poslaním, každý so svojou mocou, sprevádzajúc a riadiac osud človeka. Tam sedia, mocní a vplyvní, mimo všetok čas a priestor. Nie z tohto sveta a predsa s ním, Starší Bratia detí človeka. Súdiac a vážiac svojou múdrosťou, pozorujúc pokrok Svetla medzi ľuďmi. Tam až pred nich bol som vedený Zotrvávajúcim, pozorujúc ho, ako splýva s Jednotou zhora. Potom z NEHO prišiel dopredu hlas hovoriaci: „Veľké umenie Tvoje, Thóth, medzi deťmi ľudí. Nabudúce slobodný od Siení Amenti, Pán Života medzi deťmi človeka. Neochutnáš smrť, pokiaľ nebudeš chcieť, pi zo Života až do konca Večnosti. Nabudúce a už navždy je Život, aký si vyberieš. Nabudúce je už Smrť v tvojich rukách. Ži tu alebo odíď odtiaľto, ak si praješ, slobodná je Amenti Slnku človeka. Vezmi Život vo forme, akú si vyberieš. Dieťa Svetla, ktoré vyrástlo medzi ľuďmi. Vyber si prácu, pre všetky duše musíš pracovať a nikdy už neopustíš cestu Svetla. Urobil si krok na dlhej ceste nahor, nekonečná je odteraz hora Svetla. Ale každý krok, ktorý urobíš, zvyšuje túto horu; ale všetok tvoj pokrok odďaľuje cieľ. Priblížil si sa k nekonečnej Múdrosti, odvtedy pred tebou ustupuje cieľ. Slobodný si teraz stvorený zo Siení Amenti kráčať ruka v ruke s Pánmi sveta, jeden ako druhý v určení, spolupracujúc, nosiči Svetla deťom človeka.“ Potom zo svojho trónu zostúpil jeden z Majstrov, berúc moju ruku a vedúc ma vpred, naprieč všetkými Sieňami hlboko ukrytej zeme. Viedol ma Sieňami Amenti, ukazujúc mystériá, ktoré sú človeku neznáme. Cez tmavú chodbu, klesajúc, viedol ma do Siene, kde sedí tmavá Smrť. Rozľahlá ako vesmír, ležala predo mnou ohromná Sieň, obmurovaná tmou, no predsa naplnená Svetlom. Predo mnou povstal ohromný trón temnoty, zahalená závojom sedela na ňom postava tmy. Temnejšie než temnota sedela ohromná figúra, tmavá z temnoty, nie tmy. Pred ňou potom Majster zastal, hovoriac Slovo prinášajúc nablízku Život, vraví: „Ach, pán temnoty, sprievodca cestou Života za Životom, pred teba prinášam Slnko rána. Už sa ho nikdy nedotýkaj silou tmy. Nevolaj jeho plameň do temnoty tmy. Poznaj ho a pozri na neho, jedného z našich bratov, pozdvihnutého z temnoty do Svetla. Prepusti jeho plameň z otroctva, nechaj ho voľne blčať cez temnotu tmy.“ Pozdvihol ruku postavy, ďalej dosiahol plameň, ktorý vzbĺkol čistejšie a jasnejšie. Opona temnoty sa rýchlo zvinula, odhaliac Sieň z temnoty tmy. Potom na nekonečnom priestore predo mnou vyrástli, plameň za plameňom, zo závoja tmy. Nespočetné milióny poskakovali predo mnou, niektoré plápolali ďalej ako kvetiny ohňa. A boli tam i iné s tlmeným svitom, žiariac z tmy iba matne. Niektoré z nich slabli rýchlo; iné zas rástli z malých iskričiek svetla. Každý obklopený vlastným tlmeným závojom temnoty, predsa však blčiaci svetlom, ktoré nemôže byť nikdy uhasené. Prichádzajúc a poletujúc ako svätojánske mušky na jar, naplňujúc priestor Svetlom a Životom. Potom prehovoril hlas, mocný a vážny, hovoriac: „Tieto svetlá sú dušami medzi ľuďmi, rastú a slabnú, jestvujúc večne, meniac sa a predsa žijúc, skrze smrť do života. Keď rozkvitli do kvetu, dosiahnuc zenit svojho života, rýchlo som vyslal môj závoj temnoty, zahaľujúc a meniac do nových foriem života. Pravidelne smerujú nahor naprieč vekmi, rozpínajúc sa do väčšieho plameňa, presvetľujúc temnotu s ešte väčšou silou, zhášané a predsa nezhasiteľné temnotou tmy. Ja, Smrť, prichádzam, a i keď nezostávam, pretože vo VŠETKOM existuje život večný, len prekážkou na ceste som, rýchlo podrobenou nekonečným svetlom. Zobuď sa. Ó plameň, čo horíš vždy vo vnútri, blčíš vpred a premáhaš závoj tmy. "Potom uprostred plameňov temnoty vyrástol tam jeden, ktorý hnaný vpred tmou, blčiac, rastúc, stále jasnel, až kým nebolo ničoho okrem Svetla. Potom prehovoril môj sprievodca, hlas pána: „Sleduj, ako tvoja vlastná duša rastie vo svetle, teraz už navždy oslobodená od Pána tmy.“
Viedol ma cez mnoho ohromných vesmírov zaplnených mystériami Detí Svetla; mystériami, ktoré nesmie človek nikdy poznať až kým sa tiež nestane Slnkom Svetla.Potom ma viedol späť do Svetla Siení Svetla. Pokľakol som pred veľkými Majstrami, Pánmi VŠETKÉHO sponad cyklov.
Potom ON riekol slovami ohromnej sily, hovoriac: „Si oslobodený od Siení Amenti. Vyber si ty prácu medzi deťmi ľudí.“
Potom som hovoril ja: „Ó, veľký majstre, nech som učiteľom ľudí, vedúc ich vpred a nahor, až kým tiež nebudú svetlami medzi ľuďmi; uvoľnení zo závoja tmy, ktorý ich obklopoval, blčiac svetlom, ktoré bude medzi ľuďmi žiariť.“Potom prehovoril ku mne hlas: „Choď a staň sa. Tak je nariadené. Pánom si svojho osudu, slobodný vziať alebo vrátiť podľa priania. Vezmi tú silu, vezmi tú múdrosť. Žiar ako svetlo medzi deťmi človeka.“
Nahor potom, viedol ma Zotrvávajúci. A ja žil som znova medzi deťmi ľudí, učiac a ukazujúc niečo z mojej múdrosti; Slnko Svetla, oheň medzi ľuďmi.
Teraz znovu kráčam cestou zhora, hľadajúc svetlo v temnote tmy. Zachovajte a dodržiavajte, chráňte moje záznamy, budú sprievodcami detí človeka.
Smaragdová doska 3 : Kľúč k Múdrosti
Ja, Thóth, Atlanťan, odovzdávam svoju múdrosť, svoje poznanie, svoju silu. Slobodne to odovzdávam deťom ľudí. Kiežby i oni takto ďalej odovzdávali, aby závoj tmy sveta z jedného konca na druhý mohol byť prežiarený múdrosťou. Múdrosť je silou a sila múdrosťou, jedna s druhou navzájom, zdokonaľujúc celok.
Nebuď pyšný, ó človeče, na svoju múdrosť. Rozprávaj sa s nevedomým tak dobre ako s múdrym. Pokiaľ niekto príde k tebe plný poznania, načúvaj mu a dbaj ho, lebo múdrosť je všetkým. Nebuď ticho, keď zlo je hovorené ako Pravda, ako že slnko svieti nad všetkým. Ten, kto prekročí Zákon, bude potrestaný, lebo iba skrze Zákon prichádza sloboda ľudí. Nasleduj svoje srdce po celý život. Rob viac, než máš nariadené. Aj keď získaš bohatstvo, nasleduj svoje srdce, lebo nič z toho nebude ti platné, pokiaľ tvoje srdce bude unavené. Umenšuj seba, nie však čas, kedy nasleduješ srdce. To je protivenie sa duši.
Tí, ktorí sú sprevádzaní, nezídu zo správnej cesty, ale tí, ktorí sú zblúdení, nemôžu nájsť cestu priamu. Ak ideš medzi ľudí, vytváraj si Lásku, začiatok a koniec srdca. Ak niekto príde k Tebe pre radu, nechaj ho voľne rozprávať, kiežby vec, kvôli ktorej prišiel, mohla sa udiať. Ak váha otvoriť Ti svoje srdce, to preto, že ty, sudca, robíš chybu. Neopakuj márnivú reč, ani ju nepočúvaj, pretože to je vyjadrenie jedného v nerovnováhe. Nehovor viac o tom, aby on mohol pred tebou poznať múdrosť. Ticho je ohromným prospechom. Z hojnosti rečí nijaký úžitok. Nevyvyšuj svoje srdce nad deti ľudí, aby nebolo do prachu hodené.
Ak si veľký medzi ľuďmi, buď vážený pre poznanie a jemnosť. Ak budeš skúmať povahu priateľa, nepýtaj sa jeho druha, ale stráv s ním nejaký čas sám. Debatuj s ním, skrze slová a správanie otestuj mu srdce. Ten, kto vstúpi do studnice, zas musí vystúpiť a veci, ktoré sú tvoje, musia byť zdieľané s priateľom. Poznanie je bláznom považované za nevzdelanosť a veci prínosné sú pre neho škodlivé. Žije v smrti. Preto je to jeho pokrm.Mudrc nechá svoje srdce pretekať, avšak tiché sú jeho ústa. Ó človeče, prikloň sa k hlasu múdrosti; prikloň sa k hlasu svetla. V Kozme sú Mystériá, ktorých odhalenie naplní svet ich svetlom. Dovoľ tomu, kto bol vyslobodený z pút temnoty, najskôr uhádnuť hmotné z nehmotného, oheň zo zeme; pretože ty vieš, že tak ako zem zostúpi k zemi, tak aj oheň vystupuje k ohňu a spája sa s ohňom. Ten, kto pozná oheň, ktorý je vnútri jeho samého, vystupovať bude k večnému ohňu a žiť v ňom večne.
Oheň, vnútorný oheň, je najmocnejšou zo všetkých síl, preto premáha všetky veci a preniká ku všetkým veciam Zeme.
Človek sa podporuje sám len na tom, čo odoláva. Takže Zem musí odolávať človeku, inak by neexistoval. Nevidia všetky oči rovnako, jednému sa javí objekt v jednej forme a farbe, iným očiam v inej. A takisto večný oheň, mení farbu od jednej k druhej, nikdy nie je deň za dňom taký istý.
Takto hovorím ja, Thóth, z mojej múdrosti, pre človeka je oheň jasne planúci tmou; nikdy neuhasne v závoji temnoty, nikdy neuhasne v závoji tmy.
Počúvaj, Ó človeče, a prikloň sa k múdrosti: kde meno a forma skončí? Jedine vo vedomí, neviditeľnom, v nekonečnej sile žiarivosti jasu. Formy, ktoré vytvárate, zjasňujúc svoje videnie, sú skutočné účinky, ktoré nasledujú tvoju príčinu. Človek je hviezdou viazanou na telo, až nakoniec, uvoľnený je cez svoj spor. Iba zápasením a drinou do krajnosti, hviezda vnútri teba vykvitne v novom živote. Ten, kto pozná začiatok všetkých vecí, slobodná je jeho hviezda od oblastí tmy. Pamätaj, Ó človeče, že všetko, čo existuje, je iba inou formou toho, čo nie je. Všetko, čo má bytie, prechádza ešte do iného bytia a ty sám nie si výnimkou. Maj na zreteli Zákon, pre všetko je Zákon. Nehľadaj to, čo nie je zo Zákona, pretože také existuje iba v ilúziách zmyslov. Múdrosť prichádza ku všetkým svojim deťom, rovnako ako oni prichádzajú do múdrosti. Po celé veky, svetlo bolo ukryté. Zobuď sa, Ó človeče, a buď múdry. Hlboko v mystériách života som cestoval, hľadajúc a skúmajúc to, čo je skryté. Čuj, Ó človeče, a buď múdry. Hlboko pod zemskou kôrou, v Sieňach Amenti, videl som mystériá, ktoré sú človeku skryté. Často som prechádzal hlbokým skrytým priechodom, videl to Svetlo, ktoré je Životom medzi ľuďmi. Niekde tam, kde kvetiny Života večne žijú, skúmal som srdcia a tajomstvá človeka. Zistil som však, že človek žije v temnote, svetlo veľkého ohňa skryté vnútri. Pred Pánmi ukrytých Amenti naučil som sa múdrosti, ktorú dávam človeku. Majstrami sú ohromnej Tajnej múdrosti, prinesenej z budúcnosti konca nekonečna. Siedmi sú oni, Páni Amenti, najvyšší vládcovia Detí Rána, Slnká Cyklov, Majstri Múdrosti. Nie sú sformovaní ako deti človeka? Trojka, Štvorka, Päťka a Šestka, Sedmička, Osmička, Deviatka sú tituly Majstrov ľudí. Z ďalekej budúcnosti, bez formy a predsa tvoriaci, prišli ako učitelia detí človeka. Navždy sú oni živí, ešte nie v žití, nepútaní životom a ešte slobodní od smrti. Vládnu oni navždy svojou nekonečnou múdrosťou, pútaní a predsa nespútaní s temnými Sieňami Smrti. Život oni majú v sebe, ktorý dosiaľ nie je životom, slobodní od všetkého sú VŠETKÉMU Pánmi. Od nich prišiel Logos, nástroj moci nad všetkým. Šíra je ich tvár, ešte skrytá v drobnosti, formovaní formujúc, známi neznámi. Trojka drží kľúč skrytej mágie, tvorcom on je Siení Mŕtvych; posielajúc vpred moc, v rubáši temnoty, zväzujúc duše detí ľudí; posielajúc temnotu; zväzujúc silu duše; riadi negatíva detí ľudí. Štvorka je ten, ktorý moc uvoľňuje. Pánom je on Života detí ľudí.
Svetlo je jeho telo, plameň jeho tvár; vysloboditeľ duší detí ľudí. Päťka je majster, Pán všetkej mágie - Kľúč k Slovu, ktoré znie medzi ľuďmi.
Šestka je Pán Svetla, skrytá cesta, časť duší detí ľudí. Sedmička je ten, kto je Pánom nesmiernosti, majster Vesmíru a kľúča Časov.
Osmička je ten, kto prikazuje pokrok; váži a zvažuje cestu ľudí. Deviatka je otec nesmiernej tváre, vytvára a mení z toho, čo je beztvaré.
Medituj na symboloch, ktoré Ti dávam. To sú tie kľúče, i keď ľuďom ukryté. Mier vždy hore, Ó Duša rána. Obracaj svoje myšlienky hore k Svetlu a Životu. Nájdi v kľúčoch čísel, čo ti prinášam, svetlo na ceste od života k životu. Hľadaj s múdrosťou. Obráť svoje myšlienky dovnútra. Neuzavieraj svoju myseľ pred Kvetom Svetla. Umiestni vo svojom tele obraz myšlienkou stvorený. Mysli na čísla, ktoré vedú ťa k Životu. Jasná je cesta tomu, kto má múdrosť. Otvorte bránu ku Kráľovstvu Svetla. Vylej svoj plameň, ako Slnko rána. Vylúč temnotu a ži v dni.
Pozri na seba, Ó človeče! Ako na časť tvojho bytia, Siedmi, ktorí sú, ale nie tak, ako sa zdajú. Otvoril som, Ó človeče! Mám svoju múdrosť. Nasleduj cestu smerom, ktorým som viedol.
Majstri Múdrosti,
Slnko Rána
Svetla a Života deťom ľudí.
Smaragdová doska 4 : Zrodenie Vesmíru
Načúvaj, Ó človeče, hlasu múdrosti, načúvaj hlasu Thótha, Atlanťana. Voľne dnes dávam ti svoju múdrosť, z času a priestoru tohoto cyklu; majster mystérií, Slnko rána, Thóth učiteľ ľudí, je zo VŠETKÉHO.
Kedysi dávno, vo svojom detstve, ležal som pod hviezdami na dávno pochovanej Atlantíde, snívajúc o mystériách ďaleko nad ľuďmi. Potom v mojom srdci vyrástla túžba ohromná, podmaniť si cestu, ktorá viedla ku hviezdam. Rok čo rok som hľadal múdrosť, hľadajúc nové poznanie, nasledujúc cestu, až nakoniec moja Duša, v obrovskej námahe vymanila sa zo svojho otroctva a odrazila sa preč. Slobodný bol som z otroctva ľudí zeme. Slobodný od tela, mihol som sa tmou. Konečne sa mi odomkol hviezdny priestor. Slobodný bol som od poroby tmy. Teraz až na konci vesmíru hľadal som múdrosť, ďaleko nad poznaním ohraničeného človeka. Hlboko do vesmíru, moja Duša cestovala voľne do kruhu svetla nekonečna. Neznáme, nad poznaním, boli niektoré z planét, ohromné a gigantické, nad snami ľudí. Predsa len našiel som Zákon, v celej jeho kráse, pracujúci skrze nich i medzi nimi, rovnako ako tu medzi ľuďmi.
Zablysla sa vpred moja duša cez krásu nekonečna, ďaleko cez vesmír, letel som so svojimi myšlienkami.
Odpočíval som tam na planéte krásy. Tóny harmónie napĺňali všetok vzduch. Boli tam formy, pohybujúce sa podľa Poriadku, ohromné a vznešené ako hviezdy v noci; nastúpené v harmónii, zoradené v rovnováhe, symboly Kozmu, ako podľa Zákona.
Mnoho hviezd som stretol na svojej ceste, mnoho rás človeka na ich svetoch; niektoré siahali vysoko ako hviezdy rána, niektoré padali dolu do čiernoty noci. Každý a všetky z nich sa predierali nahor dosahujúc výšiny, skúmajúc hĺbky, pohybujúc sa v časoch, v ríšach jasu, prežívajúc temnotu, dosahujúc Svetlo.
Vedz, Ó človeče, to Svetlo je tvoje dedičstvo. Vedz, že temnota je len závojom. Zapečatený je v tvojom srdci večný jas, čakajúci na moment vydobytia slobody, čakajúci na roztrhnutie závoja tmy.
Našiel som niektorých, ktorí vydobyli éter. Slobodní od priestoru, i keď stále boli ľuďmi. Použijúc silu, ktorá je základom VŠETKÝCH vecí, ďaleko vo vesmíre stvorili planétu, vytýčiac ju silou, ktorá VŠETKÝM preteká; zrážajúc a splývajúc éter do foriem, ktoré rástli, ako oni chceli. Prevyšujúc vedu, oni, zo všetkých rás, mocní v múdrosti, synovia hviezd.
Na dlhý čas som sa zastavil, pozerajúc sa na ich múdrosť. Videl som ich tvoriť z vonkajšieho éteru mestá gigantické, z ruže a zlata. Tvorili ďalej z prvotného elementu, základu všetkej hmoty, éter odlietal doďaleka.
Ďaleko v minulosti, podrobili si oni éter, oslobodiac sa od otroctva lopoty; len sformujúc vo svojej mysli obraz a bleskurýchlo vytvorený, vyrástol.
Potom ďalej moja duša uháňala Kozmom, vždy vidiac, nové veci a staré; učiac sa, že človek je skutočne zrodený vo vesmíre, Slnko Slnka, dieťa hviezd.
Vedz, Ó človeče, akúkoľvek formu obývaš, isto je v jednote s hviezdami. Tvoje telá nie sú nič než planéty obiehajúce okolo svojich centrálnych sĺnk. Keď získate svetlo všetkej múdrosti, slobodne vy budete žiariť v éteri – jedno zo Sĺnk, ktoré osvetľuje vonkajšiu temnotu – jeden z narodených vo vesmíre, vyrastených do Svetla. Tak ako hviezdy v čase stratia svoju žiaru, svetlo od nich prechádzajúce do veľkého zdroja, tak, Ó človeče, tvoja duša plynie vpred, nechávajúc za sebou temnotu noci. Vytvorená ďalej prvotným éterom, naplnená žiarou, ktorá tečie zo zdroja, ohraničená éterom splynutým vôkol, predsa vždy planie, až kým je nakoniec slobodná. Vyzdvihni svoj plameň z temnoty, odleť noci a budeš slobodný. Cestoval som časopriestorom, poznajúc, že moja duša bola konečne oslobodená, poznajúc, že teraz by som mohol sledovať múdrosť. Až nakoniec, prešiel som na pláň, ukrytú pred poznaním, neznámu múdrosti, rozšírenú nad všetko, čo poznáme. Teraz, Ó človeče, keď som mal toto poznanie, šťastná rástla moja duša, pretože teraz som bol slobodný. Načúvaj, ty zrodený vo vesmíre, načúvaj mojej múdrosti: nevieš, že ty tiež budeš slobodný. Načúvaj opäť, Ó človeče, mojej múdrosti, ono počutie, ty tiež smieš žiť a byť slobodný. Nie zo zeme si ty, pozemský, ale dieťa Nekonečného Kozmického Svetla. Teraz, tebe dávam poznanie, slobodu vstúpiť na cestu, ktorou som kráčal, ukazujúc ti pravdivo, ako svojim snažením, kráčal som cestou, ktorá vedie ku hviezdam. Načúvaj, Ó človeče, a poznaj existenciu svojej poroby, poznaj, ako sa sám oslobodiť z osídiel. Mimo temnoty povstaneš nahor, v jednote so Svetlom a v jednote s hviezdami. Nasleduj vždy cestu múdrosti. Len takto môžeš povstať zdola. Vždy osud človeka vedie ho vpred do Zákrut Nekonečného CELKU. Poznaj, Ó človeče, že celý vesmír je usporiadaný. Len Poriadkom si v Jednote so VŠETKÝM. Poriadok a rovnováha sú Zákonom Vesmíru. Nasleduj ho a budeš v Jednote so VŠETKÝM. Ten, kto by nasledoval cestu múdrosti, otvorený musí byť Kvetu Života, rozširujúc svoje vedomie z temnoty, plynúc časom a priestorom v CELKU. Hlboko v tichu, najprv sa musíš zdržiavať až do doby, kým sa neoslobodíš od žiadostivosti, slobodný od dychtivosti hovoriť v tichu. Premôcť tichom otroctvo slov. Zdržiavať sa jedla až do víťazstva nad žiadostivosťou po jedle, ktorá je otroctvom duše. Potom si ľahni v tme. Zavri ty oči pred lúčmi Svetla. Sústreď tvoju silu duše na miesto svojho vedomia, stras z nej putá tmy. Umiestni v mieste svojej mysle obraz tebou túžený, vyobraz miesto, ktoré túžiš vidieť. Vibruj tam a späť svojou silou. Uvoľni dušu z jej tmy. Prudko musíš ty triasť celou svojou silou, až kým nakoniec tvoja duša nebude slobodná. Mocný nad slovami je oheň Kozmu, visiaci nad pláňami, neznámy ľuďom; mocný a rovnovážny, pohybujúci sa podľa Poriadku, hudba súladov, ďaleko nad človekom. Hovoriaci hudbou, spievajúci farbami, oheň počiatku Večnosti VŠETKÉHO. Ste iskrou plameňa, Ó deti moje, horíte farbou a žijete hudbou. Počúvajte hlas a budete slobodní. Vedomie slobodné je zlúčené s Kozmom, v Jednote s Poriadkom a Zákonom VŠETKÉHO. Nedozvedel si sa, človeče, že napriek temnote, Svetlo poblčí ďalej, symbol VŠETKÉHO. Modli sa túto modlitbu za dospievanie múdrosti. Modli sa za príchod Svetla do CELKU. „Mocný Duch Svetla, ktoré žiari Kozmom, pritiahni môj plameň bližšie v harmónii k tebe. Pozdvihni môj oheň von z temnoty, magnet ohňa, ktorý je v Jednote so VŠETKÝM. Pozdvihni moju dušu, ty mocný a silný. Dieťa Svetla, neodvracaj sa. Pritiahni ma silou, aby som sa rozpustil v tvojom ohnisku; v Jednote so všetkými vecami a všetky veci v Jednom, v ohni námahy života a v Jednote s Rozumom.“
Keď oslobodíš svoju dušu z otroctva, vedz, že pre teba temnota bude mŕtva. Vždy cez vesmír môžeš hľadať múdrosť, neohraničený okovami kovanými v tele.
Vpred a nahor do rána, slobodne sa zablysni, Ó Duša, do ríš Svetla. Pohybuj sa v Poriadku, pohybuj sa v Harmónii, slobodne sa budeš pohybovať s Deťmi Svetla.
Hľadaj a poznaj môj Kľúč Múdrosti. Takto, Ó človeče, budeš určite slobodný.
Smaragdová doska 5 : Obyvateľ Undalu
Často sníval som o pochovanej Atlantíde, stratenej v dobách, ktoré pohltila tma. Z eónu na eón si ty jestvovala v kráse, jas svietil skrze temnotu tmy.
Mocný vládca, všetkému pozemskému vládnuci, Pán Zeme v dni Atlantskom. Kráľ národov, majster múdrosti, Svetlo skrze Suntal, Strážca Cesty, prebýval vo svojom Chráme, Pán Undalu, Svetlo Zeme v dni Atlantskom. Majster, On, z cyklu mimo nás, žijúci v telách ako jeden z ľudí. Nie ako pozemšťan, On má pôvod iný, Slnko cyklu, nad ľuďmi pokročilý. Vedz ty, Ó človeče, že Majster Horlet, nebol nikdy jedno s deťmi človeka. Ďaleko v čase minulom, keď Atlantída prvý krát nadobudla moc, objavil sa tam jeden s Kľúčom Múdrosti, ukazujúc všetkým cestu Svetla. Ukázal všetkým ľuďom cestu naplnenia, cestu Svetla, ktorá plynie medzi ľuďmi. Zvíťaziac nad temnotou, vedúc Dušu Človeka nahor k výšinám, ktoré boli v Jednote so Svetlom.
Rozdelil On Kráľovstvá na časti. Bolo ich desať, vládli im deti človeka. Nad ďalším postavil On Chrám, ktorý však nepostavili deti človeka.
Z Éteru vyvolal On jeho substanciu, stvárnenú a vytvorenú silou Ytolanu do foriem, aké On vystaval vo Svojej mysli. Míľu za míľou všetko pokrylo ostrov, kúsok po kúsku to naberalo na sile. Čierne, a predsa nie čierne, ale tmavé ako časopriestor, hlboko v jeho srdci Esencia Svetla. V okamihu Chrám prerástol do bytia, formovaný a tvarovaný Slovom Zotrvávajúceho, vyvolaný z nehmotného v hmotu. Vystaval On potom vo vnútri obrovské komory, naplnil ich útvarmi vyvolanými z Éteru, naplnil ich múdrosťou vyvolanou z Jeho mysle. Nehmotný bol On vo vnútri svojho Chrámu, a predsa bol On stvorený k obrazu človeka. Prebývajúc medzi nimi a predsa nebol z nich, zvláštny a tak odlišný bol On od detí človeka.
Vyvolil si On potom spomedzi ľudí Troch, ktorí sa stali jeho bránou. Vyvolil si On Trojicu z Najvyšších, aby sa stali jeho spojením s Atlantídou. Poslovia, ktorí prinášali jeho radu kráľom detí človeka.Zrodil On ďalej iných a učil ich múdrosti; tvoril z nich učiteľov detí človeka. Umiestnil ich On na ostrove Undal, aby boli pre ľudí učiteľmi Svetla. Každý z tých, ktorí boli takto zvolení, musel sa učiť po roku päť a desať. Iba takto mohli porozumieť, a byť Svetlom pre deti človeka. Takto začal jestvovať Chrám, príbytok pre Pána človeka. Ja, Thóth, som vždy hľadal múdrosť, hľadajúc v temnote a hľadajúc vo Svetle. Dlho vo svojej mladosti šiel som tou cestou, snažiac sa vždy získať novú múdrosť. Až po veľkom snažení, jeden z Troch, mi priniesol Svetlo. Priniesol mi On príkazy Zotrvávajúceho, povolal ma z temnoty do Svetla. Priviedol ma On pred Zotrvávajúceho, hlboko v Chráme pred veľký Oheň. Tam na veľkom tróne, zočil som Zotrvávajúceho, odetého vo Svetle a žiariaceho ohňom. Pokľakol som pred tou obrovskou múdrosťou, cítiac Svetlo prúdiace mnou vo vlnách. Začul som potom hlas Zotrvávajúceho: “Ó temnota, vojdi do Svetla. Dlho si hľadal cestu k Svetlu. Každá duša na Zemi, ktorá uvoľní svoje okovy, bude čoskoro oslobodená od otroctva tmy. Z temnoty si povstal vpred, Svetlo tvojho cieľa sa priblížilo. Tu budeš prebývať, ako jedno z mojich detí, strážca záznamov zhromaždených múdrosťou, si nástrojom Svetla odtiaľ. Buď pripravený vykonať to, čo je potrebné, ochranca múdrosti, napriek vekom temnoty, ktoré majú prísť na deti človeka. Ži tu a pi zo všetkej múdrosti. Tajomstvá a mystériá ti budú odhalené.”Potom som ja odvetil Pánovi Cyklov, hovoriac: “Ó Svetlo, ktoré zostúpilo k ľuďom, daj mi svoju múdrosť, aby som mohol byť učiteľom ľudí. Daj mi zo svojho Svetla, aby som mohol byť slobodný.”
Potom ku mne znovu prehovoril Pán: “Vek za vekom budeš žiť skrze svoju múdrosť. Áno, keď sa cez Atlantídu prevalia vlny oceánu, držiac Svetlo, hoci v temnote skryté, pripravený prísť, kedykoľvek budeš zavolaný. Teraz choď a uč sa väčšej múdrosti. Vyrastaj skrze Svetlo do CELKU Nekonečna.”
Dlho som potom prebýval v Chráme Zotrvávajúceho, až kým som nakoniec bol Jednotou so Svetlom.
Nasledoval som potom cestu k hviezdnym pláňam, nasledoval som potom cestu ku Svetlu. Hlboko do srdca Zeme nasledoval som cestu, poznávajúc tajomstvá, dole ako aj hore; poznávajúc cestu k Sieňam Amenti; poznávajúc Zákon, ktorý udržiava v rovnováhe svet. Ku skrytým komorám Zeme prenikol som svojou múdrosťou, hlboko cez zemskú kôru, do cesty, veky skrytej pred deťmi človeka. Odhalila sa predo mnou ešte väčšia múdrosť, až kým som nedosiahol nové poznanie: zistil som, že všetko je súčasťou VŠETKÉHO, veľké a ešte väčšie než všetko, čo poznáme. Hľadal som veky srdce Nekonečna. Hlboko a ešte hlbšie nachádzal som ďalšie mystériá. Teraz, keď sa obzriem späť na veky, viem, že múdrosť je bezhraničná, a vekmi neustále narastá, Jedno s Nekonečnosťou väčšou než všetko. Svetlo jestvovalo v starovekej Atlantíde. Áno, temnota tiež bola skrytá vo všetkom. Upadali zo Svetla do temnoty, niektorí, ktorí povstali medzi ľuďmi do výšin. Stali sa pyšnými kvôli svojim znalostiam, boli hrdí na svoju pozíciu medzi ľuďmi. Ponorili sa hlboko do zakázaného, otvorili bránu, ktorá viedla dolu. Snažili sa získať stále viac znalostí, ale snažili sa priniesť ich zdola nahor. Ten, kto zostupuje dolu, musí byť v rovnováhe, inak je spútaný nedostatkom nášho Svetla. Oni potom otvorili svojimi vedomosťami cesty pre človeka zakázané. Avšak, vo Svojom Chráme, vševidiaci, Zotrvávajúci, leží vo svojom Agwanti, zatiaľ čo Atlantídou Jeho duša voľne putovala. Videl On Atlanťanov, ako svojou mágiou otvárajú bránu, ktorá by na Zem priniesla veľkú skazu. Rýchlo letela potom Jeho duša naspäť do Jeho tela. Povstal On zo Svojho Agwanti. Povolal On Troch mocných poslov. Vydal im príkazy, a dal zničiť svet. Hlboko pod kôru Zeme, do Siení Amenti, rýchlo zostúpil Zotrvávajúci. Zvolal On potom sily Siedmymi Pánmi ovládané; a zmenili rovnováhu Zeme. Potopila sa Atlantída pod tmavými vlnami. Zničila sa brána, ktorá bola otvorená; zničil sa vchod, ktorý viedol dolu. Všetky ostrovy boli zničené, okrem Undalu, a časti ostrova synov Zotrvávajúceho. Zachránil ich On, aby boli učiteľmi, Svetlá na ceste pre tých, ktorí mali prísť potom, Svetlá pre menšie deti človeka. Zavolal On potom mňa, Thótha, pred neho, dal mi príkazy pre všetko, čo by som mal spraviť, hovoriac: “Vezmi ty, Ó Thóth, celú svoju múdrosť. Vezmi všetky svoje záznamy. Vezmi celú svoju mágiu. Choď ďalej, zachovávajúc záznamy, až kým po čase narastie medzi ľuďmi Svetlo. Svetlo budeš ty po všetky veky, skryté a predsa nachádzané osvietenými ľuďmi. Nad celou Zemou MY dávame ti moc, si slobodný dať ju alebo odobrať. Zhromaždi teraz synov Atlantídy. Vezmi ich a utečte k ľudu kamenných jaskýň. Utečte do krajiny Detí z Khému.”Potom som ja zhromaždil synov Atlantídy. Do kozmickej lode som priniesol všetky svoje záznamy potopenej Atlantídy. Zhromaždil som všetky svoje sily, mnohé nástroje mocnej mágie. Potom sme sa zdvihli na krídlach rána. Vzniesli sme sa vysoko nad Chrám, zanechajúc za sebou troch a Zotrvávajúceho, hlboko v Sieňach pod Chrámom. Dolu pod vlnami sa potopil veľký Chrám, uzavrúc cestu k Pánom Cyklov. Ale predsa vždy tomu, kto má poznanie, otvorená bude cesta k Amenti. Rýchlo sme potom leteli na krídlach rána, leteli sme do krajiny detí z Khému. Tam svojou mocou, premohol som ich a vládol som im. Pozdvihol som ich k Svetlu, deti Khému. Hlboko pod skalami, pochoval som svoju vesmírnu loď, čakajúc na dobu, kedy človek bude môcť byť slobodný. Nad vesmírnou loďou vztýčil som znak v tvare leva, a predsa ako človeka. Tam pod obrazom odpočíva moja vesmírna loď, aby bola zrodená, keď to bude potrebné. Vedz ty, Ó človeče, že v ďalekej budúcnosti prídu z hĺbky narušitelia. Potom sa prebuď, ty, kto máš múdrosť. Zroď moju loď a ľahko ich premôžeš. Hlboko pod obrazom leží moje tajomstvo. Hľadaj a nájdi v pyramíde, ktorú som postavil. Každé k tomu druhému je Podstatou; každé je bránou, ktorá vedie do Života. Nasleduj Kľúč, ktorý za sebou zanechávam. Hľadaj a vchod do Života bude tvoj. Hľadaj v mojej pyramíde, hlboko v chodbe, ktorá sa končí v stene. Použi Kľúč Siedmych a cesta sa ti otvorí. Teraz som ti dal svoju múdrosť. Teraz som ti dal svoju cestu. Nasleduj tú cestu. Rozrieš moje tajomstvá. Ukázal som ti cestu.
Smaragdová doska 6 : Kľúč Mágie
Načúvaj, ó človeče, múdrosti mágie. Načúvaj znalostiam síl zabudnutých. Dávno, v dobe prvého človeka, začala vojna medzi temnotou a svetlom. Ľudia, vtedy ako teraz, boli naplnení obomi, temnotou a svetlom; a kým v niektorých mala prevahu temnota, iným svetlo zapĺňalo dušu.
Áno, veky trvá táto vojna, večný boj medzi tmou a svetlom. Neľútostne sa bojuje po všetky tie veky, s použitím zvláštnych síl pred človekom ukrytých. Boli adepti naplnení čiernotou, bojujúci vždy proti svetlu; ale iní tam sú, ktorí, naplnení jasom, vždy premohli temnotu noci. Kdekoľvek môžete byť po všetky veky a plány, isto máte vedieť o boji s nocou. Zostupujúce Slnká Rána, našli svet naplnený nocou. Tam, v tej dobe minulej, začal sa veky starý boj temnoty a Svetla.
Mnohí v tom čase boli tak naplnení temnotou, že len slabo plápolalo svetlo z tmy. Boli niektorí, majstri temnoty, čo usilovali naplniť všetko svojou temnotou: usilovali sa zavliecť iných do svojej tmy. Neľútostne odolávali oni, majstri jasu; neľútostne bojovali oni s temnotou tmy. Stále sa usilovali upínať okovy, ktoré pútajú človeka k temnote tmy. Použijúc vždy čiernu mágiu, prinesenú do ľudí silou temnoty; mágiu, ktorá zahaľuje ľudskú dušu temnotou.
Spolčení v ráde, Bratia Temnoty, po celé veky, protivníci detí ľudí. Kráčali oni vždy v tajnosti a skryte. Nachádzaní, predsa nenájdení deťmi človeka. Vždy kráčali a pracovali v temnote, skrývajúc sa pred svetlom v temnote tmy. Mlčky, ticho používajúc svoju silu. Ticho, tajne používajú svoju moc, zotročujúc a pútajúc duše ľudí. Nevidení oni prichádzajú a nevidení odchádzajú. Človek, vo svojej neznalosti, volá Ich zdola.Temno je spôsob cestovania Temných Bratov, temno temnoty, nie noci, cestujúc nad Zemou, prechádzajú snami človeka. Silu získali z temnoty vôkol nich, aby volali iných obyvateľov mimo ich úrovne cestami, ktoré sú temné a človekom nevidené. Do priestoru mysle človeka siahajú Temní Bratia. Vôkol nej uzavrú závoj svojej tmy. Tam počas života tá duša žije v otroctve, zviazaná okovami Závoja tmy. Mocní sú oni v zakázanom poznaní, zakázanom, pretože je v jednote s tmou.
Načúvaj ty, Ó človeče, a čuj moje varovanie: buď slobodný od otroctva tmy. Nevzdaj sa svojej duše Bratom Temnoty. Drž svoju tvár vždy obrátenú k Svetlu. Nevieš, Ó človeče, že tvoj smútok prišiel len skrze Závoj tmy? Áno, človeče, dbaj mojich varovaní: snaž sa vždy stúpať, obracaj svoju dušu k Svetlu. Pretože dobre oni vedia, že tí, ktorí cestujú Vysoko k Slnku na svojej ceste Svetla, majú ohromnú, ba ešte väčšiu silu spútať temnotou deti Svetla.
Načúvaj, Ó človeče, tomu, kto k tebe prichádza. Ale zváž, či budú jeho slová zo Svetla. Pretože sú mnohí, ktorí kráčajú v Temnom Jase, a predsa nie sú deťmi Svetla. Jednoduché je nasledovať ich cestu, jednoduché nasledovať cestu, ktorou vedú. Ale i tak, Ó človeče, dbaj mojich varovaní: Svetlo príde len k tomu, kto usiluje. Ťažká je cesta, ktorá vedie k Múdrosti, ťažká je cesta, ktorá vedie ku Svetlu. Mnoho vy nájdete skál na vašej ceste; mnoho vrchov, na ktoré sa treba vyšplhať smerom k Svetlu. Ale predsa vedz, Ó človeče o tom, ten ktorý zvíťazil, slobodný bude na ceste Svetla. Nikdy nenasleduj Temných Bratov. Vždy buď dieťaťom Svetla. Lebo vedz, Ó človeče, nakoniec Svetlo musí zvíťaziť a temnota a noc budú zo Svetla vyhostené.
Počúvaj, Ó človeče, a dbaj tejto múdrosti; tak ako temnota, takisto je Svetlo. Keď temnota bude vyhostená a všetky Závoje roztrhnuté, von z temnoty bude prebleskovať Svetlo. Tak ako jestvujú medzi ľuďmi Temní Bratia, takisto sú tam Bratia Svetla. Protivníci Bratov Temnoty, usilujúci sa oslobodiť ľudí z tmy. Sily majú mohutné a mocné. Poznajúc Zákon, aký planéty poslúchajú. Pracujú vždy v súlade a poriadku, oslobodzujúc ľudské duše od otroctva tmy. Tajní a skrytí, takisto kráčajú. Nepoznaní deťmi ľudí. Predsa vedz, že vždy kráčajú s tebou, ukazujúc Cestu deťom človeka. Vždy Oni bojovali proti Temným Bratom, zdolávali a zdolávajú čas bez konca. Predsa vždy Svetlo bude nakoniec pánom, odoženúc preč temnotu tmy. Vždy, človeče, buď tohto znalý: stále vedľa teba kráčajú Deti Svetla. Majstri sily Slnka, nikdy nevidení, predsa však ochrancovia ľudí. Otvorená pre všetkých je ich cesta, otvorená pre toho, kto bude kráčať vo Svetle. Oslobodení sú Oni od Temných Amenti, oslobodení sú od Siení, kde Život vládne zvrchovane. Slncami sú oni a Pánmi rána, Deťmi Svetla, aby žiarili medzi ľuďmi. Sú ako človek a predsa sa líšia. Nikdy v minulosti neboli oddelení. Jedným boli vo večnej Jednote, cez celý priestor od začiatku času. Prišli v Jednote s Celkom, z prvopriestoru, formovaní a neformovaní. Dali človeku tajomstvá, ktoré ho budú strážiť a chrániť od všetkého ublíženia. Ten, kto by cestoval cestou majstra, slobodný musí byť od otroctva tmy. Premôcť on musí beztvaré a beztvárne; premôcť on musí fantóma strachu. Poznanie musí získať všetkých tajomstiev, cestovať cestou, ktorá vedie temnotou, ale predsa stále pred sebou udržiavať svetlo svojho cieľa. Prekážky ohromné stretnú ho na ceste, predsa má pokračovať k Svetlu Slnka. Počuj, Ó človeče, Slnko je symbol Svetla, ktoré žiari na konci tvojej cesty. Teraz ti odovzdávam tajomstvá: ako sa stretnúť s temnou silou, stretnúť a poraziť strach z tmy. Len znalosťou môžeš zvíťaziť, len znalosťou môžeš mať Svetlo. Teraz dávam ti znalosti, známe Majstrom; znalosti, ktoré porazia všetky temné strachy. Použi ich, múdrosť, ktorú ti dávam. Pánom budeš nad Bratmi Tmy. Keď k tebe príde pocit, priťahujúci ťa bližšie k temnej bráne, prever svoje srdce a zisti, či pocit, ktorý máš, pochádza zvnútra. Ak nájdeš temnotu svojich vlastných myšlienok, odstráň ich preč z miesta vo svojej mysli. Pošli cez svoje telo vlnu vibrácie, nepravidelnú prvú a pravidelnú druhú, opakovane znovu a znovu až do oslobodenia. Naštartuj Vlnovú Silu v Mozgovom Centre. Smeruj ju vo vlnách od hlavy po chodidlá. Ale ak ty zistíš, že tvoje srdce nie je temné, buď si istý, že je k tebe nasmerovaná sila. Len ak budeš znalý, môžeš to premôcť. Len s múdrosťou môžeš dúfať, že budeš slobodný. Znalosť prináša múdrosť a múdrosť je sila. Dosiahni to a budeš mať moc nad všetkým. Hľadaj najprv miesto spojené s temnotou. Umiestni kruh okolo seba. Stoj vzpriamene uprostred kruhu. Použi túto formuláciu, a budeš slobodný. Zdvihni svoje ruky k temnému miestu nad sebou. Zatvor oči a načerpaj Svetlo. Volaj k Duchu Svetla cez Časopriestor, použi tieto slová a budeš slobodný: „Naplň moje telo Duchom Svetla. Príď z Kvetu, ktorý žiari skrze temnotu. Príď zo Siení, kde Sedem Pánov vládne. Volám ich menami, Ja, tých Siedmych: Trojka, Štvorka, Päťka, a Šestka, Sedmička, Osmička-Deviatka. Menami ja volám ich, aby mi pomohli, oslobodili ma a chránili pred temnotou tmy: Untanas, Quertas, Čietal, a Gojana, Huertal, Semveta-Ardal. Ich menami ťa prosím, osloboď ma od temnoty a naplň ma Svetlom.“ Vedz, Ó človeče, že keď toto urobíš, oslobodíš sa z okov, ktoré ťa pútajú, zvrhneš otroctvo Bratov Tmy. Nevidíš, že tie mená majú silu oslobodiť vibráciou z okov, ktoré ťa pútajú? Použi ich podľa potreby na oslobodenie svojho brata, aby on, takisto, mohol vyjsť von z tmy.
Ty, Ó človeče, si pomocníkom svojho brata. Nenechaj ho ležať v porobe tmy. Teraz tebe dávam svoju mágiu. Vezmi ju a zotrvaj na ceste Svetla.
Svetlo na teba, Život tebe, Slnkom smieš ty byť na cykle hore.













