Rozličné diskuse na psychospirituální, paranormální, ale i veděckofantastická témata

... sníval sa mi sen, začal sa ešte celkom pohode... mne sa veľa snov sníva na tému, že bojujem či zabíjam(ale väčšinou druhý zabijú mňa), no teraz som tam nebol sám... bol som s Viki, mojou frajerkou, mojou láskou, bola tam so mnou, ja som šiel na pred, boli tam nejaké budovy a zrazu sa vyrútili vojaci. Ja som na nich do diaľky strieľal alebo chcel strieľať a myslel som pritom, že Viki stojí za mnou, no ona bola ďalej a ako som sa otočil videl som tých vojakov okolo nej. Bolo ich pár no aj tak veľa. Bežal som k nej, bil som ich nech ju nechajú. Oni nestrieľali... oni udierali... no potom som strieľal znova na nejaké autá. No potom som sa ocitol doma, pri počítači, priamo tu kde sedím, videl som ten biely monitor, čo vidím teraz, repráky, na ktoré sa už nechcem pozerať. A uvedomil som si, že som stratil Viki, chcel som sa s ňou rozprávať, vravel som, aby mi niečo povedala, vravel som jej stále povedz niečo Viki, a potom som počul piskľavý zvuk v reprákoch a pýtal som sa: to si ty Viki? to si ty? a týmto sa sen skončil, ja som si v sne chcel niečo spraviť a premýšľal som, že sa to už nedá vrátiť, chcel som niečo spraviť, no čokoľvek, Viki sa nemohla vrátiť, keby som niečo inak spravil, a keby som sa nevzdaľoval, a hlavné je to, že som s ňou bol, mal som ju ochrániť, no ja sám som zlyhal. Chcel som sa zabiť, no nevedel som to. Skrátka som si uvedomil, že ja si nedokážem ublížiť, ale chcel som ísť za ňou, bál som sa, že sa s ňou nestretnem, skrátka ja som nechcel, ju ako ducha, ale nedokázal som sa zabiť. Je to hrozné A cítil som prázdnotu...

Mama mi vravela, že keď sa sníva, že niekto umrie, znamená to v snári, že bude dlho žiť, no v sne sa mi to inak snívalo. Dobre, ďakujem Viki, že sa ti nič nestalo, budem na seba tiež dávať pozor. Len ten sen bol hrozný.

Tiež som si teraz spomenul na taký sen, že bolo to v meste Hrádku(kde bývam), na oblohe sa objavila akoby padajúca hviezda, veľká žiara a zrazu to bol atómový útok, všetci ľudia sa skrývali, no pritom ako to prišli nás obklopilo veľa vojakov, vojaci z oblohy padali. To bolo tiež hrozné, nedokázal som sa zachrániť, všade boli, nevedel som odkiaľ sa vzali, a čo sú to za ľudia.

Prosím vás skúste mi to vysvetliť, ďalšia nočná mora.

Dnešná noc: Moja mama prišla domov na návštevu a sedela v mojej izbe, chcela si prehrať film, tak išla za ocom sa spýtať do izby, lebo ja som nevedel ako to spustiť, no potom bola znovu v izbe a videl som ju zároveň vtedy odchádzať z bytu a videl som dve naraz, tá čo bola v mojej izbe sedela pri skrini, volal som ju nech sa na svoje dvojča pozrie.

Pozerala na mňa a hľadela ako do blba.. nevnímala ma na krik... pritom som nepočul kričať, len som sa pokúšal kričať. Ťahal som ju za ruku, no držala sa pevno, no chcel som otváral som ústa, volal na mamu, ale musela si všimnúť, že som rozrušený a že ukazujem na dvojníčku, ukazoval som no ona sa nepozrela.

Pozerala nechápavo a kričal som na ňu nereagovala, vyfackal som ju ťahal a potom, keď odišla mamina dvojníčka, tak išla mama(v mojej izbe) k dverám sa pozrieť. Ja za ňou ukázať ju. Nakláňala sa cez zábradlie, ja za ňou.

Potom sa oknom nakláňala z vedľajšej izby a zároveň som jej vravel(myslel si) bež dole uvidíš ju, svoju dvojníčku a potom bol som pri okne a zrazu som vedel, že mama je pri mne, bola tam, videl som ju, akože cítil.

Ale videl len krk z nej a hlavu. Vtedy som si všimol, že ju za hlavu držím a potom jej tvár zmizla.

A hrýzla ma do prsta, tá neviditeľná tvár alebo ja neviem.
Tak sa držala(zahrýzla), ja som sa čudoval čo sa mame stalo.
No tak ja som bol zmätený... nevedel som čo...
telo nikde nebolo len som držal v ruke hlavu bez tváre... a pritom ma do prsta hrýzla

Hej... vtedy som bol stále pri zmysloch... len som nevedel čo sa stalo, lebo mama bola pri mne predtým, potom zbehla dole sa pozrieť a ja som sa za ňou chcel pozrieť oknom. No nevidel som ju... potom som mal v ruke tamto...(hlavu)

Pomôže vám rozoznať osoby mojej mamy podľa farebného označenia.
Farby: Mama v izbe bola v bielom sedela pri bielej skrini(skutočná) a bola staršia, mala biele oči, vlasy do copu a mama čo odchádzala bola v čiernom, jej novy účes čiernych vlasov som videl a polku tváre ako sa obzrela, keď unikala. Bola v šuštiakovej čiernej bunde čo posledne pri odchode tiež mala.

Keď ich porovnať čierna mama bola skutočná.

Tie farby som si až potom uvedomil a vôbec to, že bola starena. Pozerala na mňa a hľadela ako do blba.. nevnímala ma na krik... pritom som nepočul kričať, len som sa pokúšal kričať. Ťahal som ju za ruku, no držala sa pevno,
no chcel som otváral som ústa, volal na mamu, ale musela si všimnúť, že som rozrušený a že ukazujem na dvojníčku,
ukazoval som no ona sa nepozrela.