Diagnóza - Spánková paralýza (Sleep paralysis)
Spánková paralýza je stav, keď je telo dočasne neschopné sa hýbať. Paralýza nastáva pri zaspávaní (hypnagogická) alebo pri zobúdzaní (hypnopompická). Osoba nemôže hýbať žiadnou časťou svojho tela a ma minimálnu kontrolu nad telom. Dokáže iba hýbať očami a dýchať. Fyziologicky je spánková paralýza spojená s paralýzou (ochrnutím), ku ktorému dochádza počas tých fáz spánku, keď máme živé sny (tzv. REM atónia). V REM fáze náš mozog účinne funguje, ale telo by malo "spať" a nehýbať sa. Spánková paralýza teda vlastne slúži na to, aby sa naše snové pohyby neprenášali na naše fyzické telo, teda aby sme si počas spánku neublížili. Keď sa zrazu zobudíme, tak mozog si myslí, že spí a ostane v paralýze.
Počas spánkovej paralýzy môže dôjsť k halucináciám: Vidíme obrazy, alebo zvuky. Osoba si môže myslieť, že niečo stojí pri nich, alebo môže počuť čudné zvuky. Môže vidieť rozličné veci, osoby a má rôzne vidiny. Môže mať dokonca aj pocit, že mu chce niekto ukradnúť dušu. Veľa ľudí má pocit, že ich niekto sleduje, i keď boli v miestnosti osamotení. Ťažko sa im dýcha.
Pri zaspávaní môžeme pociťovať paralýzu spojenú s halucinatórnymi obrazmi. Ešte nespíme, ale už sa nám “akoby” sníva. Toto sú dvere do lucídneho snívania.
Za spánkovú paralýzu zodpovedá nízka hladina melatonínu v organizme. Logicky teda z toho vychádza, že keď s tým máme problém a chceme sa ho zbaviť, mali by sme si dávať pred spaním melatonínový potravinový doplnok. (Navyše vraj omladzuje.) Paralýza môže trvať od niekoľko sekúnd až po niekoľko minút.
Kedy je pravdepodobné, že pocítime spánkovú paralýzu?
• Keď spíme s vysoko nastlanými vankúšmi.
• Keď spávame nepravidelne, zdriemavame si medzi jednotlivými časťami dňa alebo trpíme nedostatkom spánku.
• Pod vysokým stresom.
• Tesne po lucídnom sne. (Mimochodom, umelé navodenie spánkovej paralýzy sa používa na vstup do lucídneho snívania, tzv. metóda WILD.)
Ako tomu odpomôcť?
Keď nás spánková paralýza zaskočí, skúsme pohýbať trochu očami alebo svalstvom tváre. Väčšinou sa ľudia sústredia na ruky a nohy, ale tie bývajú spánkovou paralýzou zasiahnuté najviac (logicky; predsa nemáme mykať nohami, keď sa nám sníva o behaní, no nie?), preto je tam malá nádej na úspech. Svalstvo tváre nepredstavuje pri snívaní až taký problém, preto ho spánková paralýza nezasahuje naplno. Keď sa nám toto podarí, ochrnutie veľmi skoro prejde.
Mýty a legendy v rôznych kultúrach
O spánkovej paralýze má takmer každá kultúra svoje vlastné legendy:
• Spánková paralýza je často nazývaná syndróm Starej čarodejnice, kvôli spoločným znakom, keď ľudia videli alebo vnímali prítomnosť starej čarodejnice. Tá vyvíjala tlak na hrudník alebo vyvolávala pocit dusenia.
• V africkej kultúre, je spánková paralýza bežne označovaná ako "čarodejnica, ktorá jazdi na tvojom chrbte".
• V japonskej kultúre sa spánková paralýza nazýva kanashibari (金縛り, doslova "zviazaný alebo upevnený kovom," z Kane "kov" a Shibari "viazať, zviazať, upevniť ").
• V tureckej kultúre je spánková paralýza často označovaná ako "karabasan" ( "temný pritláčač"). Verili, že je to stvorenie, ktoré v spánku napáda ľudí, tlačí im na hrudník a vyráža im dych.
• V Grécku a na Cypre ľudia verili, že spánková paralýza nastane, keď sa duch so zvieracou podobou snaží obeti ukradnúť reč alebo sedí na jej hrudníku a chce jej spôsobiť udusenie. Duch sa volal Mora, Vrahnas alebo Varypnas (grécky: Μόρα, Βραχνάς, Βαρυπνάς).
Koniec článku
Spánkovú paralýzu, kedy som mala pocit, že ma niekto sleduje som prežila približne dva krát.
1. krát som sa takto ,,prebudila" prv bez hocakého takéhoto pocitu. Keď som si však zmyslela, že pôjdem na záchod, zistila som, že sa nemôžem hýbať. Dostala som strašný strach a zrazu sa ma aj zmocnil pocit, že ma sleduje dievča podobné Samare z Kruhu. Začala som sa silou mocou pokúšať rozhýbať svoje telo. Nič sa mi však nedarilo a ,,to dievča ku mne začalo naťahovať ruku". Vtedy som celou svojou silou kopla nohou a z cela sa vzbudila. Porozhliadla som sa okolo seba a rozplakala sa.
2. krát som zostala v paralýze po tom, ako som si len tak lahla do obývačky na sedačku, mala zavreté oči a rozmýšľala. Nesnažila som sa zaspať ani nič také, proste to bola psychicky oddychová chvíľka, kedy som nemyslela na svoje starosti. Keď som už chcela vsať, z ničoho nič som sa nedokázala pohnúť. Nechápala som čo sa deje, ale prvé, čo ma napadlo bolo, aby som vykopla nohou (ako v prvom prípade). Nedarilo sa mi to a vtedy som pocítila na sebe ,,mužský" pohľad. O to viac som sa sústredila na svoj pohyb nohou. Popri tom som si uvedomila, že sa nemôžem nadýchnuť! Pochytila ma panika a v tej chvíli som vykopla nohou tak silno, že keby pri nej niekto bol, určite by som ho moc zranila.V izbe nikto nebol, iba ja, kôpka nervov. Po chvíli som si spomenula na prví prípad tejto bezmocnosti a so strachom ísť spať som začala horlivo hľadať na internete nejaké informácie.
Viem, že teraz popieram fakt napísaný v článku, že sa máme pokúšať hýbať časťami tváre, nie nohami či rukami, ale mne to proste inak nešlo.
Na koniec chcem ešte povedať, že spánkovú paralýzu zažívam dodnes, asi raz do týždňa alebo dvoch. Tentoraz však permanentne pri zaspávaní. Tým, že som prekonala svoj panický strach, som sa naučila ovládať lucídne snívanie. Keď sa dostanem do paralýze, už sa nesnažím ju prekonať, nemám pocit, že ma niekto/niečo sleduje, začínam si myšlienkami vymýšľať nejaké prostredie a príbeh, ktorý sa mi v tom okamžiku začne zobrazovať ako snový obraz. Problémy s dýchaním, aký som opisovala v 2. prípade mám dodnes, no zbavím sa ho úplne jednoducho a to sústredením, hlbokým dýchaním. Potom to už ide samo.
Veľmi dúfam, že som vám pomohla a budete môcť po tomto článku vnímať túto záležitosť ako ja. Veľa šťastia.










