od soyss » 18 led 2011, 15:56
V 60. rokoch 18. storočia, keď bol budúci arcibiskup z Bordeaux ešte v seminári, prekvapoval tam istý študent kolegov neuveriteľnými námesačnými skutkami. Pozorovali ho, ako vstáva z lôžka, vyťahuje list papiera, sadá si s ním k stolu, píše kázeň, číta ju po sebe a robí v nej dodatočné opravy – a to všetko s pevne zavretými očami. Pozorovatelia mu skúsili strčiť pod bradu iný list papiera, aby nemohol „vidieť“, čo píše, no on aj potom robil opravy na miestach, kam patrili. Keď mu vymenili papier, na ktorý písal, robil opravy opäť presne na miestach, kam by patrili v pôvodnom texte. Tento študent podobným spôsobom i komponoval. Vpisoval noty presne do notovej osnovy, najprv všetky „biele“, prázdne, potom sa vrátil na začiatok a začal doplňovať plné, čierne noty. Kým bol atrament ešte mokrý, dával si pozor, aby ho nerozmazal. Keď zaschol, prestal byť opatrný. Takéto automatické písanie nás fascinuje, pretože to znamená, že existujú ľudia, ktorí si v pamäti vedia zachovať presný obraz toho, čo predtým napísali, i keď sa im zaviažu oči alebo inak znemožní vizuálne vnímanie. V tomto prípade študent nielenže písal, ale bol schopný použiť svoj tvorivý talent a zostaviť v danej situácii kázeň. Schopnosť kreatívnej činnosti prejavovala v 19. storočí aj Angličanka Elizabeth d´Espérance. V škole jej robilo nesmierne ťažkosti napísať esej. Keď raz mala za úlohu napísať kompozíciu na tému „Príroda“, dala do kopy iba niekoľko slov a nakoniec celá nešťastná išla spať. Keď sa ráno prebudila, zistila, že sa na zemi okolo postele povaľuje niekoľko papierov, napísaných jej rukopisom. Esej napísala v spánku, a bol to neporovnateľne lepší text, než na aký sa zmohla v bdelom stave. Vari zapracovalo jej podvedomie a vytvorilo esej ako odpoveď na jej prosebnú modlitbu pred spaním? Toto vysvetlenie je najskôr naporúdzi. V každom prípade svedčia takéto a podobné skúsenosti o tom, že ľudský mozog má úžasné schopnosti, ktoré ešte len treba objaviť.
Každá minca má dve strany, aj to zlé je na niečo dobré, buď na rany nachystaný a nebudeš cítiť bolesť... Úsmev zakryje slzy, no nezakryje modriny na srdci... Ten život je naozaj ťažký, pekné chvíle sa strácajú, ako slzy v daždi... Sú proti tebe všetci, pre ľudí si smiešny, no ty pevne ver si, si jedinečný... Ak máš malé plány, máš malé aj výsledky... Rob čo chceš, nie to čo Ti povedia, tráp sa na vlastných nohách, len neži na kolenách... Cesta k úspechu je ťažká ako olympijský slalom... Nuly Ťa môžu uraziť, hanobiť, ponížiť a dokážu urýchliť tvoje stúpanie do výšin... Túžba zničí rozum, choď na proti sláve, vykopnú Ťa dvermi, oknom sa vráť naspäť... Je jedno kto si a z akej si diery, lebo každému sa stane iba podľa jeho viery... Môžeš zmeniť svet, stvoriť aj zničiť.